Kerenského ofenzíva sa začala v severnom sektore 1. júla 1917, v južnom sektore sa začala 2. júla o 05.15 delostreleckou prípravou. Po ôsmej hodine nasledoval útok 4.a 6. fínskej divízie, susedov Čs. streleckej brigády. Na jej krídle brigády mala 4. fínska strelecká divízia útočiť na pozície 32. divízie rakúsko-uhorskej armády, opevnenej na kóte 394 Mogila. Na ľavom krídle mala 6. fínska divízia zaútočiť na kótu 402 a potom zaútočiť na pozície 19. rakúsko-uhorskej divízie. Čs. strelecká brigáda mala byť do útoku zasadená až po úspešnom splnení úloh obomi susednými fínskymi divíziami ruskej armády.

Prvé jednotky brigády zaútočili o 09.07 na severnom úseku, asi desať minút po nich aj na strednom úseku. Južný úsek, ktorého ruský veliteľ odmietol vziať na seba zodpovednosť, začal útočiť až o 09.30 aj cez jeho odpor. V tej dobe však boli na severnom aj strednom úseku ovládnuté zákopy prvej rakúsko-uhorskej obrannej línie, o 10.00 držala Čs. strelecká brigáda vo svojom pásme útoku celé prvé obranné pásmo nepriateľa. To sa však nepodarili susedným fínskym divíziám a tak obe krídla brigády boli vystavené náporu z oboch strán. Pravé krídlo dočasne uviazlo pri opevnenej kóty 394 Mogila, ktorú sa nedarilo 4. fínskej divízii ešte dobyť. v stanovenom čase. Jednotky brigády ani pre nich v nepriaznivej situácii neprerušili útok na druhú rakúsko-uhorskú obrannú líniu, ktorú o 10,45 obsadili.

Východný front v úseku Kerenského ofenzívy
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Úspech Československé streleckej brigády, ktorej bola plánom operácie pridelená druhoradá úloha, upútal pozornosť veliteľa zboru, ktorý vyslal do oblasti prielomu záložnú 82. divíziu. Okolo jedenástej hodiny sa podarilo ovládnuť aj opevnenú kótu 392, čím sa rakúsko-uhorské postavení rozdelilo na dve časti, no silne opevnená Mogila ešte vzdorovala. Medzitým sa asi o 12.00 podarilo zdolať na niekoľkých miestach poslednú tretiu (záložnú) obrannú líniu. Potom sa brigáda, záložná 82. divízia a 4. fínska divízia sústredili na dobytie strategickej opevnenej kóty Mohyla. Keď okolo 14. hodiny padla, situácia sa na ich úseku frontu stabilizovala.

Nečakaný úspech Československé streleckej brigády zaskočil ruské velenie. Ako „druhoradý“ zväzok dosiahla to, čo sa nepodarilo omnoho väčším, ďaleko lepšie pre operáciu vyzbrojeným a vybaveným ruským zväzkom a oddielom. Za úspechom stálo viac faktorov, najdôležitejším z nich bola určite morálka príslušníkov brigády, ale ich spôsob boja. Neboli cvičení bojovať v zákopovom boji a preto útočili spôsobom, na ktorý si zvykli ako prieskumníci - postupovali vpred v malých skupinkách o niekoľkých mužoch. Umožňovalo im to sa lepšie kryť najmä pred smrteľnou paľbou guľometov. Významná bola aj iniciatíva nižších veliteľov, ktorí si pripravili plán útoku sami a potom pružne reagovali na každý problém tak, ako si to zvykli pri prieskume.

Východný front v úseku Kerenského ofenzívy
( "kliknutím" sa zmení popis na španielský )

V radoch Československé streleckej brigády padlo 2. júla 167 mužov a ranených bolo takmer 1000 vojakov. Za uvedenú cenu však dokázala preraziť všetky tri nepriateľské pásma obrany a ešte zajať viac ako 4000 zajatcov, teda viac vojakov než čítal stav celé brigády pre útokom. Mŕtvych rakúsko-uhorských vojakov bolo na úseku brigády niekoľko sto. Prenikavý úspech brigády nebol nakoniec využitý. Ruská armáda nemala na vedľajšom úseku už ďalšie zálohy, ktoré by dokázali využiť prelomenie frontu a postupovať ďalej na západ. Napokon sa ruská ofenzíva skončila nezdarom a front sa začal pod náporom Nemcov a Rakúšanov rúcať.

Ústup ruských jednotiek sa zmenil na mnohých miestach v útek a vojaci niektorých jednotiek v panike zahadzovali zbrane. Čs. brigáda si zachovala disciplínu, aj keď musela s ohľadom na situáciu ustupovať tiež. Jednotky 2. streleckého pluku sa 20. júla prebili z obkľúčenia za cenu straty 320 mužov. Mnohí z nich sa radšej zastrelili, aby nepadli do zajatia c.k. jednotiek, lebo ako bývalí občania Rakúsko-Uhorska by boli odsúdení za velezradu a popravení obesením. Začiatkom augusta sa celej brigáde podarilo zhromaždiť pri obci Polomnoe a potom presunúť sa do oblasti Voline, kde malo byť doplnené mužstvo. Ruský minister vojny A. F. Kerenskij statočný boj Čs. streleckej brigády ocenil jej úspech a povolil jej neobmedzený nábor vojakov z radov zajatcov. Mohla tak vzniknúť aj 1. čs. divízia z prídomkom „husitská“, ktorú tvorili už 4 pluky. Od júla bola formovaná ešte aj 2. čs. divízia, ktorej početný stav rýchle rástol. Ďalšiu situáciu čs. vojska v Rusku potom zásadne ovplyvnila boľševická revolúcia v októbri 1917.

Súvisiace externé informácie :