Krátko po vynáleze 4-bitového mikroprocesora Intel 4004 (1971) bol dokončený vývoj a zahájená výroba aj 8-bitového mikroprocesora Intel 8008 (1972). 8-bitový i8008 bol použitý ku konštrukcii vôbec prvého amatérskeho mikropočítača, prezentovaného v odbornom časopise Radio-elektronika (júl 1974) ako „minipočítač“ aj s návodom na jeho postavenie. Autorom informácie bol (v tej dobe postgraduálne študujúci) Jonathan Titus, ktorý sa v článku ponúkol dodať záujemcom za 5$ montážny návod a za ďalších 50$ aj montážne dosky. Skutočnosť, že bolo predaných asi 1000 návodov a takmer 100 plošných spojov dokazuje, že uverejnený článok vzbudil medzi záujemcami o nové technológie pozornosť. J. Titus označil svoj „minipočítač“ ako MARK-8. Podrobnejšie informácie (en) o mikropočítači MARK-8 sú uvedené tu (en).

Prototyp a podľa návodu J. Titusa už zostavený mikropočítač Mark-8

Koľko kusov MARK-8 bolo skutočne postavených už asi nikto nezistí. Zohnať všetky súčiastky a postaviť si doma počítač podľa uverejneného návodu bol iba začiatok úsilia. Funkciu zloženého počítača si nadšenci mohli overiť až po prácnom zostavení a odladení svojho prvého programu ! Pri použití iba základnej zostavy MARK-8 sa program (t.j. krok za krokom) zostavoval v strojovom kóde pomocou páčkových prepínačov, ktorými nastavené a mikroprocesorom spracovávané dáta, ako aj ich adresy indikovali iba diódy LED. Titus používal rozšírenú verziu MARK-8, ktorá už umožňovala spoluprácu s ďalekopisom, pričom dierna páska slúžila ako záznamové médium na uchovanie odladených programov.

Počítač ALTAIR MITS-8800 a ALTAIR IMSAI-8080

Cestu k rozšíreniu záujmu o osobné počítače otvorila v časopise Popular Eletronic (január 1975) uverejnená informácia o možnosti získať za 395$ stavebnicu mikropočítača ALTAIR-8800, alebo už zostavený počítač za 650$. Možnosť získať všetko v jednej dodávke, t.j. návod na montáž, skriňu, napájací zdroj, plošné spoje a všetky potrebné súčiastky zaujala veľký počet záujemcov. Neodradila ich ani potreba vynaložiť značné úsilie a mnoho času na zostavenie stavebnice, ponúkanej za veľmi dobrú cenu. Prijateľná bola aj cena na získanie už hotového počítača. Záujem o počítač ALTAIR-8800 bol veľký predovšetkým v radoch študentov stredných a vysokých škôl, ktorí konečne získali možnosť získať praktické skúsenosti s programovania počítačov. Ešte dnes (!) sú vyrábané a ponúkané napodobeniny počítača ALTAIR-8800, na ktorých je možné si vyskúšať spôsob zostavovania programov "bit za bitom" iba pomocou prepínačov :

Altair-8800 navrhol a vyrobil Ed Roberts, majiteľ a prezident spoločnosti MITS. V počítači bol použitý 8-bitový mikroprocesor Intel 8080, 256 bitová pamäť RAM (s možnosťou rozšírenia na 64Kb) – ovládanie počítača a vkladanie dát sa uskutočňovalo pomocou páčkových prepínačov, ako displej boli použité diódy LED. V solídnej skrini bol umiestnený zdroj a zbernica pre základné, ako aj pre rozširujúce karty. Pre neočakávane veľký záujem o ALTAIR-8800 na trhu, začala ho vyrábať aj firma IMSAI. Použitie zbernice umožňovalo počítač postupne rozšíriť ďalšie o karty, umožňujúce používať dierne pásky, klávesnice, ďalekopisy, monitory, magnetofónové kazety, disketové jednotky a monitory. Pribudlo aj programové vybavenie – operačný systém CP/M a Altair-BASIC. Ich autormi boli Bill Gates a Paul Allen, zakladatelia firmy  Microsoft.

Skrinka počítača Apple I obsahovala iba základnú dosku, zdroj a klávesnicu

V roku 1975 zostavil Stephen Wozniak v garáži svojich rodičov počítač z iba 30 čipov na jednej matičnej doske, ku ktorej stačilo pripojiť napájací zdroj, klávesnicu a televízny prijímač, ktorý slúžil ako monitor. Jeho priateľ Steve Jobs zabezpečil financie na výrobu ďalších 50 kusov kópií počítača a súčasne aj ich predaj - po 666,666$ za kus. Tak vznikol počítač "Apple" ( jablko ) a súčasne aj firma s rovnakým menom, ktorá začala predávať prvé už funkčné osobné počítače, ktoré nebolo už potrebné programovať prepínačmi a sledovať jeho činnosť iba na diódach LED.

Počítače Apple vyvolali obrovský záujem ( bolo predaných 200 kusov ) aj svojou cenou, ktorá bola postupne znižovaná. V roku 1977 bol vylepšený model Apple II vyrábaný už priemyselným spôsobom, ktorý bol priebežne vylepšovaný; postupne vzrástla veľkosť pamätí RAM a výkon procesora, pribudli kazetové a disketové mechaniky, ako aj kvalitnejšie monitory, schopne zobraziť viac farieb. Vďaka svojmu dizajnu a vybaveniu bol Apple II už použiteľný aj v malých firmách a preto počítače začali používať aj v administratíve a obchode. V dobe príchodu prvého PC (1981) na trh boli pre IBM v tej dobe vyrábané počítače firmou Apple zo začiatku veľmi vážnou konkurenciou.

Počítače Apple-II a Macintosh v dobe nástupu PC od IBM

Úspešný nástup mikropočítačov firmy Apple pre domáce využite a prudko narastajúci záujem mládeže o programovanie, využitie na výučbu aj zábavu, motivoval vznik ďalších počítačových firiem - okrem drahých počítačov firmy Apple sa rýchle rozšírili mikropočítače najmä firiem Commodore a Attari. Mnohé typy počítačov od uvedených firiem mali na danú dobu pozoruhodné technické parametre, ktoré im umožňovali používať aj veľmi zložité programové vybavenie, využívajúce pomerne vyspelú grafiku a zvukové efekty. V porovnaní s ďaleko jednoduchšími nastupujúcimi modelmi PC bolo takmer nemožné modernizovať už zakúpené počítače, ako aj prispôsobovať pre ne softvérové vybavenie, používané pre počítače od iných výrobcov. Postupne opadával záujem o ich používanie a pozornosť používateľov sa začala obracať na nové modely PC, pre ktoré sa na trhu objavovalo stále zaujímavejšie softvérové vybavenie, ako aj rôzne hardvérové diely, umožňujúce ich efektívnejšie využívanie...

Počítače Commodore C-64 a Amiga v dobe nástupu PC od IBM

Ďaleko zložitejšia situácia v rozvoji tzv. "domácich" a osobných počítačov bola u nás - colné obmedzenia a nevýhodný kurz koruny k menám vyspelých štátov, ako aj existujúce informačné bariéry spomalili rozšírenie zahraničných mikropočítačov v bývalom Československu. Prvé mikropočítače sa našom trhu objavili so značným oneskorením a ich cena (!) bola asi hlavným dôvodom k ťažkopádnemu sprístupneniu pre mládež. Veľmi obľúbené boli mikropočítače od firiem Sinclair, Attari a Commodore Až neskôr sa začali objavovať na trhu aj mikropočítače domácej výroby - avšak ich cena bola vysoká, spoľahlivosť nízka a programové vybavenie pre ne bolo minimálne.

Jeden z prvých „osobných“ počítačov s mikroprocesorom, ktorý sa začal v bývalom Československu vyrábať bol typ PMI-80, ktorý bol neskôr nahradený už prepracovanejším a dokonalejším typom PMD85. Vyvinul a vyrábal ho štátny podnik Tesla Piešťany/Bratislava. Bol osadený čs. kópiou mikroprocesora 8080A s pracovnou frekvenciou 2 MHz a bol pôvodne určený iba pre školy. Do domácností sa dostali až jeho klony a nasledovníci Didaktik Alfa, Didaktik Gama a Maťo.

Prvé na Slovensku vyrábané "osobné" počítače PMI-80 a PMD-85

Českou obdobou PMD85 bolo neforemné IQ 151, postavené okolo rovnakého procesora (t.j. kópie 8080A z produkcie š.p. Tesla) a brniansky Consul 2717 s menom Zbrojováček. Do škôl si neskôr našiel cestu aj slušovický TNS a Ondra. Osembitové domáce počítače sa u nás ešte dlho udržali po príchode IBM PC na (svetový) trh – bránili tomu colné bariéry, ako aj ich cena, ktorá bola na naše pomery príliš vysoká...