Slovenský premiér Vojtech Tuka 2. decembra 1941 podpísal v Bratislave s nemeckým vyslancom H. E. Ludinom dohodu o deportácii Židov, slovenských štátnych príslušníkov! Už vtedy sa Vojtech Tuka zaviazal, že za každého deportovaného Žida Slovensko zaplatí (!) Nemecku 500,- RM (cca 5.000,- Ks). Premiér V. Tuka vtedy rokoval a predmetnú zmluvu podpísal menom slovenské vlády dokonca bez jej splnomocnenia! Slovensko po predchádzajúcom prijatí tzv. židovského kódexu ( 9. septembra 1941 ) pristúpilo k realizácii nacistického spôsobu „riešenia židovskej otázky“. Slovenská strana ponuku na „vyvážanie“ Židov zo Slovenska na územie Nemeckom okupovaného Poľska začala realizovať v marci 1942.

Sústreďovanie ľudí pred deportáciou na železničnej stanici Púchov

Na zasadnutí vlády 3. marca 1942 Vojtech Tuka predložil návrh na vysťahovanie Židov. Argumentoval, že Židia pôjdu na práce do ríše a slovenská vláda nemala proti tomu zásadné pripomienky. Už 25. marca bol z Popradu vypravený transport 1000 slovenských židovských žien a dievčat, ktorým sa začala prvá etapa deportácií Židov zo Slovenska. Dňa 26. marca si štátna rada vypočula referát podpredsedu vlády a ministra vnútra Alexandra Macha o deportáciách židovského obyvateľstva. Mach zhodnotil deportácie ako jedinečnú historickú príležitosť vyriešiť „židovskú otázku raz a navždy“. Do 2. apríla odišlo zo Slovenska ďalších šesť tzv. pracovných transportov s mladými židovskými mužmi a ženami, čo malo vyvolávať dojem, že Židia skutočne odchádzajú na práce.

Presuny ľudí na železničné stanice zabezpečovaný gardistami a žandármi
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Nemecká vláda "vyhovela" požiadavke slovenských úradov, aby na východe umiestnila nie len židovské pracovné sily, ale aj všetkých židovských obyvateľov zo Slovenska. Nemecké úrady sa za poplatok 500 mariek za každú vyvezenú osobu (!) zaviazali, že deportovaní Židia sa už nikdy nevrátia na Slovensko a nebudú si robiť nároky na svoj bývalý majetok, zanechaný na Slovensku! Od 11. apríla začali odchádzať zo Slovenska tzv. rodinné transporty, ktoré brutálnym spôsobom organizovali najmä príslušníci Hlinkovej gardy a Freiwillige Schutzstaffel (ozbrojenej organizácie Karpatských Nemcov na Slovensku).

Pochodujúca jednotka Freiwillige Schutzstaffe

Proti chystaným deportáciám protestoval 14. marca aj Vatikán a 25. marca osobne chargé d´affaires Svätej stolice Mons. Giuseppe Burzio. 26. apríla sa na obranu predovšetkým pokrstených Židov, ale aj za všeobecne ľudské zaobchádzanie so židovským obyvateľstvom vyslovil slovenskí biskupi. Od marca do októbra 1942 bolo deportovaných takmer 58 tisíc ľudí. Slovenská republika deportovala ako prvá Nemcami neokupovaná krajina, pričom deportáciu zabezpečovala vlastnými mocenskými prostriedkami.

Súvisiave informácie :