Slovenská republika, ako sa nový štát volal od prijatia ústavy v lete 1939, bola satelitom Nemecka. Jasným dôkazom bola takzvaná ochranná zmluva, uzavretá ešte v marci 1939, v ktorej sa Bratislava zaviazala uskutočňovať zahraničnú politiku v úzkej zhode s Nemeckom. Berlín taktiež kontroloval dôležité slovenské podniky. Autoritársky štát, ktorého vládcovia uskutočňovaním politiky „menšieho zla“ kolaborovali s nacistami, dokázali svojim občanom zo začiatku zaistiť slušné životné podmienky.

Ľudáci najskôr zbavili slovenských Židov majetku, potom časť z nich umiestnili
v pracovných táboroch a od marca 1942 ich začali "vyvážať na práce do ríše" !
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Na vznik "samostatného" štátu však tvrdo doplatili predovšetkým slovenskí Židia. Tí boli najskôr vylúčení z hospodárskeho a spoločenského života a ich majetok bol následne „arizovaný“. Od marca do októbra 1942 boli desaťtisíce slovenských Židov deportovaných do koncentračných táborov. Slovensko platilo nacistickému Nemecku za likvidáciu jedného slovenského Žida 500 ríšskych mariek :

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 1930 žilo na území Slovenska asi 135.000 obyvateľov židovského pôvodu. Po 1. Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa približne 40.000 Židov ocitlo na územiach zabraných Maďarskom. V Slovenskom štáte v roku 1939 teda žilo približne 89.000 obyvateľov tohto vyznania, alebo len pôvodu. Besnenie ľudákov a nacistov vo vojnovej Slovenskej republike prežilo však iba 10 percent z nich...