Tohtoročný august sa stal opätovnou príležitosťou ku spomienke na Slovenské národné povstanie. Jeho 70. výročiu bolo venovaných viacero celospoločenských i lokálnych spomienkových aktivít. SPN si to iste zaslúži nielen pre samotné okrúhle výročie a všetky obete, ktoré sa stali jeho súčasťou. Povstanie by pre našu prítomnosť malo byť ozajstným poučením, aby sme sa vyhli opakovaniu chýb minulosti. SNP je pritom ale unikátne hneď dvomi vecami :

1. Žiadny iný sviatok v našej histórii pravdepodobne nemá zložitejšie hodnotenie. Naši predkovia stáli pred 70 rokmi voči komplikovaným rozhodnutiam, ktoré sa týkali ich osobnej existencie, osudov ich rodín, priateľov a známych až po postoje k slovenskej štátnosti a ďalšie medzinárodné otázky.

2. Hoci o SNP nachádzame rôznorodé publikácie, ešte stále sa dá mnohé objavovať a pripomínať. Veľa faktov o povstaní stále nebolo spracovaných a existuje o nich povedomie už len v spomienkach posledných priamych pamätníkov.

Pamätníky v trenčianskom lesoparku povraždeným vlastencom
( po kliknutí sa foto zväčšia )

V Trenčíne sa SNP pripomína verejnosti na niekoľkých miestach. Najznámejší je pamätník a cintorín umučených na Brezine, pamätník na mieste ich popráv a masových hrobov v časti Dušova dolina na opačnom konci lesoparku smerom na Soblahov, ako aj niekoľko pamätných tabúľ priamo v meste. Každodenne ich mnohí bez povšimnutia obchádzame a v každodennej rutine si ani neprečítame, čomu alebo komu sú venované. Možno tušíme, že vznikli kvôli ľuďom, ktorí sa usilovali o slobodu, alebo pritom pomáhali, ale len málo kto z nás sa o nich zaujímal. 70 rokov od začiatku SNP je preto dobrou príležitosťou si ich pripomenúť : Nezabudnime! ( výber z publikácie vo formáte PDF )

Trenčín bol ešte z obdobia monarchie "vojenské mesto" a bolo tomu tak aj v čase prvej Slovenskej republiky. Na trenčianskej Sihoti sídlilo od roku 1939 veliteľstvo 1. divíznej oblasti slovenskej armády, na ktorom vykonávali službu viacerí dôstojníci, ktorí v rokoch 1940 - 1944 zohrali významnú úlohu v dejinách Slovenska. Od konca rovnakého roka v Trenčíne pôsobil v hodnosti majora Ján Golian, ktorý bol v roku 1944 ilegálnou Slovenskou národnou radou poverený vojenskými prípravami povstania. Jeho kontakt s ilegálnou politickou opozíciou vznikol v Trenčíne o rok skôr a to nadviazaním spolupráce s odbojovou skupinou z bývalých členov zakázanej telovýchovnej organizácie Sokol. Podrobnejšie informácie sú tu : Nejestvuje hrob, kde pri spomienke môžeme položiť kvietok

Vľavo generál J. Golian a stotník M. Polák,
vpravo Vladimír a Július Chovan s matkou.
( po kliknutí sa foto zväčšia )

Odbojovú skupinu založil a viedol Milan Polák, pôvodom učiteľ z Čadce, ktorý bol predtým členom Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Ďalším členom skupiny ilegálneho odporu v Trenčíne bol Ján Kudla, ktorý zabezpečoval spojenie s českými odbojovými organizáciami Obrana národa a Flóra. Vincent Bohuš pomáhal organizovať prechody českých vlastencov a vojakov z Protektorátu Čechy a Morava do zahraničia. Kontakt so študentmi z celého Slovenska zabezpečoval Július Chovan, úlohou jeho brata Vladimíra bolo kontaktovať sa na svojakov a organizovať trenčiansku mládež. Práve Vladimír Chovan v roku 1943 odporučil Milanovi Polákovi na spoluprácu pplk. Jána Goliana, bývalého člena v tej dobe už zakázanej organizácie Sokol.

Stanislav Hlubocký, James M. Kirchhoff a Martin Bartek
( po kliknutí sa foto zväčšia )

Dňa 1. septembra 1944 bol Trenčín obsadený nemeckou armádou a v krátkom čase tu okrem protipovstaleckej propagandy intenzívne začali pôsobiť oddiely nemeckej bezpečnostnej služby Einsatzkommando SD a 52. Pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy. Vo veľkej miere im pri potláčaní ilegálnych aktivít, ktorou okrem pomoci odboju bolo hlavne ukrývanie Židov, pomáhali miestni udavači. Osudy udaných ľudí boli v momente udania spečačené. Na Brezine skončil život tak komunistov, ako aj Stanislava Hlubockého zo Starej Turej, ktorý pomáhal pri záchrane amerických letcov, spoločne z jedným z nich J. M. Kirchhoffom. Alebo Martin Bartek z Hornej Súče, ktorý ukrýval v roku 1944 trenčiansku židovskú lekárku Lövayovú a v masovom hrobe ho identifikovali podľa košele súčanského kroja. Podrobnejšie informácie sú tu : Kto je pochovaný na cintoríne v lesoparku na Brezine

gen. Michal Širica, gen. Jozef M. Kristin a Ján J.Stanek
( po kliknutí sa foto zväčšia )

Povstalecké boje prebiehali najmä na strednom Slovensku. Trenčianski odbojári sa do SNP zapojili práve tu. Okrem Goliana to boli Michal Širica, Jozef Martin Kristin, Ján Černek, Ján Juraj Stanek a ďalší. Trenčianski "sokoli" vytvorili jadro 1. čaty Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorého veliteľom bol M. Štubňa. Skupina pôsobila ako ochranný oddiel Veliteľstva slovenskej povstaleckej armády. Ako je všeobecne známe, Povstanie bolo potlačené a jeho hlavní velitelia gen. Rudolf Viest a gen. Ján Golian boli zajatí a dodnes nie je známe čas ani miesto ich popravy po odvlečení do Nemecka. Časť vysokoškolského oddielu sa po potlačení SNP prebojovala od Košíc, kde vyhlásili trenčiansky revolučný národný výbor, pričom po návrate do Trenčína sa stali pridruženými členmi miestneho Revolučného národného výboru.

Súvisiaca externá informácia : Vznik a začiatky trenčianskeho Sokola v rokoch 1918 - 1924