Keď sa Hitlerovi podarilo v marci 1939 rozbiť aj Česko-slovensko a úplne ovládnuť jeho bývalé územia, obrátil pozornosť na Poľsko. Žiadal od neho odstúpiť Nemecku územie s názvom Poľský koridor a slobodné mesto Gdansk, oddeľujúce Východné Prusko od ostatnej časti nacistickej Tretej ríše. Nacisti využili k vystupňovaniu hysterickej kampane okolo "nárokov Nemecka" na požadované územia aj nemeckú menšinu. Súčasne Nemecko v apríli 1939 začalo pripravovať aj plán útoku na Poľsko. Hitler usiloval aj o vstup Poľska do Paktu proti Kominterne, za čo mu sľuboval osobité práva v meste Gdansk, garanciu spoločných štátnych hraníc a predĺženie zmluvy o neútočení z roku 1934. Keď Francúzsko a Veľká Británia prisľúbili Poľsku pomoc, Hitler presvedčili Stalina, aby ZSSR podpísal s Nemeckom zmluvu o neútočení, ktorou si Nemecko "poistilo" novú východnú hranicu pred svojim vpádom do Poľska. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Nemecko chcelo prepojiť svoje územia získaním koridoru

Nacistické Nemecko napadlo Poľsko 1. septembra 1939 po nacistami zinscenovanom „poľskom“ útoku na nemecký vysielač Gliwice. Vopred naplánovaná nemecká invázia do Poľska mala byť „odvetou“ za „poľský incident“ a zdôvodnením nemeckej agresie pre celý svet. Francúzsko a Veľká Británia, ktoré zastavili prípravy Poľsko na agresiu, zaslali Nemecku ultimátum žiadajúce stiahnutie jeho vojsk z územia Poľska. Po uplynutí doby ultimáta vstúpili obidve "veľmoci" do vojny s Nemeckom na strane Poľska, francúzsko-nemeckú hranicu ich na vojnu nepripravené ozbrojené sily neprekročili. Keď 17. septembra 1939 v zmysle "tajnej" dohody s Nemeckom vstúpila do Poľska aj Červená armáda Sovietskeho zväzu, osud Poľskej republiky bol spečatený. Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili medzivojnové Poľsko na dve časti - ZSSR získal späť východnú hranicu na Curzonovej línii. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Mapa Poľska pred napadnutím a vojnou v roku 1939
s územiami na oboch stranách Curzonovej línie

Slovenská republika umožnila využiť nemeckým vojskám svoje územie ako nástupný priestor pre ich vpád do Poľska a zmobilizovala aj sily poľnej armády. Slovenské útvary mali najskôr iba chrániť územie svojho štátu pred poľskými protiopatreniami, ale 1. septembra sa pripojili k agresii. Slovensko sa tak stalo prvým spojencom nacistického Nemecka, ktorého vojaci bojovali po boku nemeckých ozbrojených síl. Slovenská vláda pred národom odôvodnila pripojenie sa k agresii vyhlásením, že jeho armáda bojuje iba s cieľom oslobodiť všetky slovenské územia, ktoré Poľsko anektovalo od roku 1920. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Propagandistickým cieľom vpádu slovenskej armády do Poľska
bolo oslobodiť slovenské obce získané Poľskom od roku 1920.

S rozhodnutím slovenskej vlády pripojiť sa k nemeckej agresii nesúhlasil slovenský veľvyslanec vo Varšave, ktorý svoj protest predniesol aj v poľskom rozhlase a súčasne vyzval Slovákov aby bojovali proti Nemcom po boku Poliakov, ako aj armád jeho spojencov. Poľský prezident po jeho vystúpení umožnil sformovať zo slovenských a českých emigrantov nachádzajúcich sa v Poľsku tzv. Český a Slovenský legion. Následne vznikala prvá čs. vojenská jednotka, sformovaná v zahraničí výhradne z dobrovoľníkov, ktorí chceli po vzore čs. légií v 1. svetovej vojne bojovať po boku Spojencov proti silám štátov Osi a za obnovenie nacistickým Nemeckom rozbitého Československa. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Súvisiace informácie :