Na základe záujmu o možnú účasť slovenskej armády v budúcej vojne proti Sovietskemu zväzu po boku Nemecka rozhodol Hitler do vojny priamo zapojiť aj Slovensko. Keď 21. júna požiadal prezidenta J. Tisa a predsedu vlády V. Tuku o účasť Slovenska vo vojne, obaja súhlasili a to aj bez prerokovania jeho žiadosti v slovenskom sneme. Po skrytej mobilizácii Slovenská armáda sformovala už 22. júna 1941 Rýchlu skupinu (RS), ktorá 24. júna vpadla na územie ZSSR.

Počas skrytej mobilizácie od 22. júna do 4. júla 1941 nastúpilo do armády 56 858 vojakov, z ktorých bola sformovaná tzv. Slovenská armádna skupina. Tvorili ju dva pešie pluky, dva delostrelecké pluky, základné armádne jednotky vrátane jednotky vzdušných zbraní. Ako prvá slovenská jednotka prekročila hranice Sovietskeho zväzu 24. júna 1941 RS. Za ňou postupovala armádna skupina s 50 tisíc mužmi, ktorej velil osobne minister národnej obrany generál I. triedy Ferdinand Čatloš.

Rýchla skupina mala ľahké tanky a málo pechoty aj delostrelectva
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Motorizovaná RS mala stav 1910 mužov, 47 tankov, 3 obrnené vozidlá, 183 nákladných a 49 osobných automobilov, 33 motocyklov a 112 bicyklov. Silnou stránkou skupiny bola jej tanková jednotka a slabinou nedostatok pechoty aj delostrelectva. Pechota nemala navyše žiadne samopaly, ani mínomety a mala veľmi málo ťažkých guľometov. Na prvý odpor červenoarmejcov narazili Slováci 26. júna 1941 pri obci Wojtkova, kde jednotky RS nemali pechotu a delostrelectvo na prelomenie sovietskej obrany a museli ustúpiť. Padol tam prvý slovenský vojak v ťažení do ZSSR, šiesti boli zranení.

V prvej polovici júla 1941 bola RS znova podriadená armádnej skupine a zosilnená na Rýchlu brigádu. Jej prvá bitka sa uskutočnila 22. júla 1941 pri ukrajinskom mestečku Lipovec. RB ho nedobila a utrpela ťažké straty. V boji so sovietskou 44. horskou streleckou divíziou zahynulo 65 vojakov slovenskej RB a ďalších 10 zomrelo počas niekoľkých dní na následky zranení. Padlí slovenskí vojaci boli pochovaní na cintoríne pri Lipovci. V roku 1942 bol na cintoríne slovenských vojakov postavený betónový monument s menami pochovaných slovenských vojakov a drevené kríže na ich hroboch boli nahradené kovovými...

Jednotky armádnej skupiny na okupovanom území ZSSR plnili úlohy
okupačnej armády, sústreďovali zajatcov a odovzdávali ich Nemcom
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Slovenská armádna skupina vytvorená zo zmobilizovaných záložníkov prekročila na začiatku júla 1941 hranice ZSSR. Skupinu mal dve pešie divízie, dva samostatné delostrelecké pluky, ženijný a spojovací prápor, rota tankov, rota obrnených transportérov, ako aj menšie technické a tylové jednotky. Do bojov zasiahol iba peší pluk 5 s úlohou dobyť bunkre Molotovovej línie v okolí mesta Lesko. Útvary armádnej skupiny vybavené výhradne hypomobilnou trakciou nedokázali však dohnať nemecké útvary a preto zostali na Ukrajine ako okupačné vojsko.

Ochrana proti lietadlám ( PVO ) a lietadlá armádnej skupiny mali pri
vpáde do ZSSR iba malú bojovú silu ( foto sa po "kliknutí" zväčšia )

Dňa 11. júla 1941 bola armádna skupina podriadená veliteľstvu Tylového priestoru skupiny armád Juh s úlohou udržiavať poriadok v priestore Sambor - Mikolajow - Stryj. Do bojových operácií v zostave nemeckej 17. armády bola nasadená iba RB , 12. aj 13 letka. Slovenská armáda v poli mal k 15. júlu 1941 celkom 50 689 mužov. Pre Slovensko však bolo ťažké držať tak vysoký počet mužov na fronte a preto bolo rozhodnuté sformovať iba jeden bojový a jeden okupačný zväzok. Posilnením RB vznikla motorizovaná "Rýchla divízia", z aktívnych vojakov vznikla "Zaisťovacia divízia", ktorá zostala udržiavať poriadok na okupovanom území Ukrajiny a Bieloruska až do roku 1943. Väčšina zmobilizovaných záložníkov bola odsunutá späť na Slovensko a postupne prepustená do civilu.

Súvisiace informácie na www.klubvtn.info :