V novembri 2020 sa v Trenčíne dožil životného jubilea 99 rokov kpt.v.v. Ing. Štefan Šteflovič, dlhoročný člen Základnej organizácie SZPB generála Goliana Trenčín 1. Ako vojak slovenskej Rýchlej divízie sa zapojil do podzemného odboja v Odese, ako poddôstojník 1. československého armádneho zboru prevzal v boji velenie roty automatčíkov v bojoch pri Dukle, kde bol vážne ranený.

Narodil sa 12. novembra 1921 v rodine poľnohospodárskeho robotníka v Kochanovciach. Detstvo prežil v rodnej obci a po skončení ľudovej školy sa vyučil za strojného zámočníka. V apríli 1942 narukoval do Slovenskej armády k automobilovej jednotke, kde získal preukaz vodiča a absolvoval kurz mechanika automobilov. Po troch mesiacoch ho vyslali na východný front, do Rostova na Done ako vodiča automobilu pre štáb spojovacieho útvaru.

Po dvoch mesiacoch bol odvelený na Kaukaz, kde pôsobil až konca roka 1942. Po porážke vojsk agresora pri Stalingrade bol evakuovaný do Odesy, kde boli  automobilové opravárenské dielne divízie. Ubytovaný bol neďaleko od nich, súhrou náhod v byte dôležitého príslušníka odeského podzemného odboja, ktorý ho na Vianoce 1943 získal pre spoluprácu. Jeho úlohou bolo získavať od frontových vodičov informácie o jednotkách a ich výzbroji pri Odese.
         Strelník Šteflovič

Keď sa mali dielne presunúť do Rumunska, ukryl sa u domácich, kde ho zatkli a uväznili v pivnici na uhlie pod dielňami. V noci im ušiel a jeho domáci ho ukryli v inom byte. Keď bola na Veľkú noc Odesa oslobodená, odoslali ho do Moskvy, kde vstúpil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorý bol po vypuknutí SNP nasadený do bojov o Dukliansky priesmyk. V boji ako poddôstojník prevzal velenie po ich ranenom veliteľovi 2. roty, 5. práporu 3. brigády 1. ČSAZ v ZSSR. Po niekoľkých dňoch bol ťažko ranený do lýtka. Z vojenskej nemocnice ho prepustili po Vianociach 1944 a zaradili ho k trofejnej jednotke v Dobšinej, kde slúžil do konca vojny.

Po vojne si založil živnosť, oženil sa, vyštudoval Vysokú školu strojársku a stal sa učiteľom na Strednej škole strojárskej v Novom Meste nad Váhom. O svojom živote napísal autobiografiu „Únik z moci šelmy“ aj zbierku básní, ktoré vydalo v roku 2015 múzeum SNP. Je dlhoročným členom našej ZO SZPB generála Goliana Trenčín 1, pôsobiacej v Posádkovom klube Trenčín ako Klub Vojenskej histórie protifašistického odboja. Dnes žije v penzióne Lavičková v Trenčíne na sídlisku Juh. Tam ho navštevujú jeho dcéry aj členovia výboru ZO a klubu.

Na oslave 75. výročia SNP v Banskej Bystrici bol 29. augusta 2019 povýšený do hodnosti poručík v.v., do hodnosti kapitán v.v. v lete 2020. Rozkaz o jeho povýšení mu bol oficiálne prečítaný 28. augusta 2021 v Posádkovom klube Trenčín. Dekrét a náramenníky kapitána v.v. mu osobne odovzdal minister obrany Jaroslav Naď.

Pamäti kpt.v.v. Štefloviča z východného frontu s názvom "Únik z moci šelmy" so zbierkou jeho básní vo formáte PDF je tu : otvoriť >>>