Centrum druhého československého zahraničného odboja vo Francúzsku vzniklo predovšetkým zásluhou vtedajšieho československého vyslanca v Paríži Štefana Osuského, ktorý v marci 1939 odmietol Nemcom vydať čs. vyslanectvo. Dr. Osuský už 21. marca 1939 vytvoril Ústredný výbor zahraničnej akcie vo Francúzsku a súčasne sa prehlásil za jediného nositeľa národnej zvrchovanosti česko-slovenskej, čo zdôraznil aj v nóte francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Bonnetovi z 3. apríla 1939, keď mu napísal: Zhodou okolností som dnes zo zakladateľov Česko-Slovenska jediný nositeľ národnej zvrchovanosti česko-slovenskej, ktorú predstavuje vyslanectvo v Paríži.

Dr. Š. Osuský a budova vyslanectva ČSR v Paríži
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Nie všetci ľudia sa v marci 1939 zmierili s rozbitím a ovládnutím aj druhej, vtedy už republiky Česko-slovenskej, vtedajším Nemeckom a rozhodli sa bojovať za slobodu vlasti po vzore čs. legionárov v zahraničí. V centre československého zahraničného odboja v Poľsku sa sústredili prvé skupiny českých a slovenských utečencov v Krakove a Katoviciach. Krakovský čs. konzulát do konca augusta 1939 evidoval dovedna 3872 čs. občanov. O ich osud sa v tomto čase najintenzívnejšie zaujímal čs. vyslanec v Paríži Štefan Osuský. Informácia KVH-PFO o osobnosti Dr. Š. Osuského, rodáka z Brezovej pod Bradlom je tu : otvoriť  >>>

Najbližším cieľom Š. Osuského na jar 1939 bolo získať súhlas francúzskej vlády na sformovanie Česko-slovenskej légie. Keď sa mu to nepodarilo, dohodol možnosť vstupu Čechov a Slovákov do Cudzineckej légie, eventuálne do koloniálneho vojska, pre asi 4000 osôb. Podmienky, ktoré určila francúzska vláda, boli tvrdé : dôstojníci všetkých hodností mali byť prijatí v hodnosti podporučíka a mohli byť zaradení aj do koloniálnej armády, poddôstojníci a radoví vojaci však mali byť prijímaní výhradne do Cudzineckej légie a to iba ako vojaci. Súhlas francúzskej vlády so vstupom českých a slovenských dobrovoľníkov do Cudzineckej légie umožnil, aby z poľských prístavov v období od 22. mája do 21. augusta 1939 do Francúzska odplávalo šesť lodných transportov s 1211 československými vojakmi.

Mapa hlavných trás čs. dobrovoľníkov do zahraničného odboja
( po "kliknutí" sa mapka zväčšia )

Krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny, 28. augusta 1939, Dr. Osuský odovzdal francúzskej vláde nótu, v ktorej žiadal, aby "vláda republiky Francúzskej dovolila začať vo Francúzsku organizovanie jednotiek, ktoré by boli považované za integrálnu súčasť národnej armády česko-slovenskej" ktoré budú "riadnym vojskom Česko-Slovenskej republiky, vytvoreným mobilizáciou všetkých našich príslušníkov v spojeneckých štátoch, prípadne aj štátoch neutrálnych, pokiaľ by to bolo možné". O deň neskoršie (29. augusta 1939) odoslal tri doplnkové nóty vo veci zriadenia československého vojenského tábora v Cognacu, uvoľnenia Čechov a Slovákov, ktorí boli prijatí do francúzskych ozbrojených síl po 15. marci 1939 a materiálneho vybavenia jednotiek.

Tak už pred vznikom 2. svetovej vojny sa rozhodlo, že centrom formovania čs. zahraničného vojska sa stane Francúzsko. Vyslanec Dr. Osuský, ktorý bol v tomto čase kompetentný viesť diplomatické rokovania s francúzskou vládou, zohral najvýznamnejšiu úlohu pri kladení základov československého vojska v zahraničí. Ako určitú protiváhu jeho postaveniu spolupracovníci E. Beneša vytvorili začiatkom augusta 1939 Čs. vojenskú kanceláriu v čele s gen. Sergejom Ingrom, ktorá mala realizovať praktické opatrenia spojené s výstavbou vojska.

Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa činnosť čs. vyslanca Dr. Š. Osuského, ale aj Čs. vojenskej kancelárie, orientovaná na výstavbu čs. vojenských jednotiek (ktoré by v rámci francúzskych ozbrojených síl mohli zasiahnuť do bojov proti nemeckým vojskám) ešte zintenzívnila. Osuský už 9. septembra predložil francúzskej vláde oficiálny návrh dohody o zriadení československého vojska. Zároveň prebiehali rokovania o vytvorení dočasnej čs. vlády.

Projekt vytvorenia dočasnej vlády však narazil na odmietavý postoj francúzskej vlády. Ku kompromisu došlo až 2. októbra 1939 po podpise "Dohody o obnovení čs. armády vo Francúzsku". Za dočasnú čs. vládu ju podpísal vyslanec Š. Osuský a za francúzsku vládu ministerský predseda a minister zahraničných vecí Édouard Daladier. Ďalší vývoj ukázal, že francúzska vláda nemienila uznať dočasnú československú vládu, a to o to viac, že v jej čele mal stáť E. Beneš. Preto došlo k vytvoreniu Čs. národného výboru (ČSNV), ktorý mal zabezpečovať realizáciu dohody o obnovení armády. Členom ČSNV sa stal aj vyslanec Š. Osuský.

Francúzska vojenská správa za miesto formovania čs. jednotiek určila prístavne mesto Agde. Tam už v druhej polovici septembra 1939 prišli prvé stovky čs. dobrovoľníkov, medzi nimi aj 112 osôb slovenskej národnosti. Koncom septembra tam prišla aj skupina 548 vojakov, ktorí boli uvoľnení z Cudzineckej légie. Ich záväzok voči Cudzineckej légii zrušil výnos francúzskeho ministerstva obrany z 5. januára 1940 so spätnou platnosťou od 2. októbra 1939.

Rozmiestnenie jednotiek 1. čs. pešej divízie vo Francúzsku (1939 -1940)

Výstavba čs. vojska vo Francúzsku tak prakticky začala ešte pred podpísaním dohody o obnovení československej armády. Už 28. septembra 1939 vznikol 1. čs. náhradný prápor, 29. septembra 1. čs. peší prápor, neskoršie, 16. októbra 1939, bol zriadený čs. peší pluk 1. Do konca októbra početný stav čs. divízie vo Francúzsku dosiahol celkom 1949 osôb, z toho 673 bolo slovenskej národnosti. 15. novembra 1939 sa rámcovo sformoval čs. peší pluk 2. Zároveň boli položené základy pre výstavbu aj ďalších divíznych jednotiek (delostreleckých, ženijných, spojovacích atď.), ktoré sa mali vytvoriť po vykonaní mobilizácie.

Štefan Osuský podpísal 2. októbra 1939 československo-francúzsku zmluvu o rekonštrukcii čs. armády vo Francúzsku. Podpis zmluvy znamenal uznanie právnej kontinuity existencie Československej republiky. Bola to prvá medzištátna zmluva po rozbití ČSR 14. marca a obsadení Prahy 15. marca 1939.Jej podpisom dala francúzska vláda najavo, že neuznáva protektorát ani slovenskú vládu a zaviazala sa, že uzná čs. dočasnú vládu. Prisľúbenú podmienku nakoniec suploval Československý národný výbor , uznaný francúzskou vládou 17. novembra 1939.

POZNÁMKA : príloha bola spracovaná s využitím textu brožúry "Československý vojenský odboj vo Francúzsku 1939 -1940", vydanej k výstave "1. čs. pešia divízia vo Francúzsku 1939 -1940" ktorých autorom je plk.v.v. doc. PhDr. Jozef Bystrický. Brožúra je vo formáte PDF k dispozícii záujemcom tu : otvoriť  >>>

Súvisiace informácie :