Česko-slovenské vojsko v Taliansku nevznikalo jednoducho - jeho sformovanie bolo veľmi zložité a pomalé. V Taliansku, ktoré vstúpilo do vojny na strane štátov Dohody až v máji 1915, však nežili predvojnové skupiny krajanov, ako tomu bolo na území Francúzska a Ruska, ktorí by rovnakú akciu podporili. Po prvých bojoch na vytvorenom talianskom fronte padli do talianskeho zajatia aj viacerí vojaci českej a slovenskej národnosti. Časť z nich sa po správach o dobrovoľníckych jednotkách z krajanov vo Francúzsku a Rusku rovnako hlásilo k zámyslu bojovať proti Rakúsko-Uhorsku. Už v roku 1916 v zajateckom tábore v meste Santa Maria Capus Vetere vznikol Československý dobrovoľnícky zbor, ktorý založil Jan Čapek, predvojnový náčelník sokolskej Tešínskej župy. O ich využití na boj proti nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám však talianska vláda však neuvažovala. [1] Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Nastúpené jednotky čs. légií v Rusku, Francúzsku a Taliansku

Podmienky na vytvorenie čs. zahraničného vojska v Taliansku zo zajatých rakúsko-uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti dokázala zmeniť až Česko-Slovenská národná rada (ČSNR) predovšetkým zásluhou M. R. Štefánika. Talianska vláda dňa 21. apríla 1918 podpísala s ČSNR dohodu o zriadení samostatného čs. vojska v Taliansku. Jeho veliteľom bol vymenovaný taliansky generál Andrea Graziani.

generál A. Graziani, čs. legionári v horách a ich rovnošata

Na jar 1918 boli v regióne Umbria ( s. od Ríma ) sformované 4 čs. strelecké pluky a špeciálne guľometné roty. 23. apríla bola z nich vytvorená 1. čs. divízia, ktorá mala v polovici mája približne 14 000 mužov. Po vzniku jednotiek iných druhov vojsk a tylového zabezpečenia, dosiahla v júni počet 15 680 mužov. 8. júla 1918 bola divízia prečíslovaná na 6. divíziu ( a jej pluky na 31. až 34. strelecký pluk a 6. delostrelecký pluk ). V druhej polovici 1918 bola sformovaná 7. čs. divízia ( 35. strelecký pluk, 39. výzvedný pluk a 6. delostrelecký pluk ) a jedna jazdecká švadróna ( prápor ). Z nich bol v Taliansku vytvorený čs. armádny zbor o počte 19 476 mužov, ktorý významne zasiahol do bojov na talianskom fronte s cieľom vybojovať slobodu pre Čechov a Slovákov.

M. R. Štefánik na prehliadke čs. jednotiek v Taliansku
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

V polovici augusta 1918 bola 6. divízia ( 31.- 34. pluk ) čs. légií v Taliansku presunutá na front do priestoru medzi Gardským jazerom a riekou Adižou, kde zaujala postavenie na asi 20 km úseku Altissima a vystriedala talianske pluky. Tento úsek patril k nakritickejším miestom 1. talianskej armády. Kľúčovým bodom jej obrany bola kóta Doss Alto ( trig. 733 ), ktorá pre svoju strategickú polohu často menila majiteľa. Na jej vrchole bol v predchádzajúcich bojoch vybudovaný tunel maximálne pre rotu vojakov a niekoľko guľometných postavení. Dva strelecké pluky ( 33. a 34. ) zaujali postavenie v prvom slede, dva ( 31. a 32. ) tvorili druhý sled. Obranu v úseku Doss Alto prevzal 33. strelecký pluk. Podrobnejšie informácie o bitke [2] sú tu : otvoriť >>>

Dňa 2. septembra 1918 vydala vláda USA deklaráciu, ktorou uznala Česko-Slovenskú národnú radu za spojeneckú vládu a čs. vojská v zahraničí za súčasť armád Dohody. 18. až 24. septembra 1918 sa čs. pluky v Taliansku vyznamenali vo veľmi ťažkých bojoch o kótu Doss´Alto pri obrane horského úseku Altissima ( pri Gardskom jazere ). Čs. jednotky v Taliansku sa zúčastnili v bojoch na Piave, na Montello, pri Monte di Garda, vo Val Bella, Cima Tre Pezzi, Cima Cada, Passo Tomale, Monte Assolone aj. Najviacej sa však čs. dobrovoľníci v Taliansku v dobe I. svetovej vojny preslávili bojom na Doss´Alto dňa 21. septembra 1918. Po skončení vojny bol v Československu pre nich zavedený názov Československé légie a pre ich príslušníkov názov legionári. [1]

Poznámky :

[1] V slovenskej verzii je informácia iba veľmi skromná
[2] Na stránke Wikipedie informácia v slovenčine nie je
[3] Použiteľné video v slovenčine administrátor nenašiel