USA a Veľká Británia otvorili "druhý front" v Európe 9./10. júla 1943 vylodením svojich vojsk na Sicílii a 9. septembra sa prvé jednotky Spojencov vylodili na juhu Talianska. 24. júla dal taliansky kráľ po rokoch vlády zatknúť fašistického premiéra Benita Mussoliniho, ktorý zavliekol ich krajinu do dlhotrvajúcej a neúspešnej vojny. Jeho nástupcom bol menovaný maršal P. Badoglio ktorý začal rokovať so Spojencami a podpísal s nimi v septembri tajné prímerie. Keď Nemci zistili, že budú musieť bojovať so Spojencami sami, prisunuli do Talianska ďalšie posily. Postup Spojencov do stredu Talianska bol spomalený a boje sa vliekli aj po druhom vylodení pri Anziu, ktoré sa skončilo neúspechom. Nemci sa na začiatku zimy stiahli na juh od Ríma, kde plánovali využiť náročný terén ako aj vopred vybudovanú Gustávovu líniu.

Nemecké opevnené línie v južnom Taliansku 1943 - 1944

Zima na prelome rokov 1943-1944 bola neobyčajne tuhá a na vojskách Spojencov sa už začala prejavovať únava po namáhavých bojoch v postupe do vnútrozemia Talianska. V januári 1944 sa priblížila k malému mestu Cassino, ktoré ležalo na ceste do Ríma, americká 34. divízia. Nad mestom stojí na 520 m vysokom skalnom masíve Monte Cassino starý kláštor, z ktorého je dobrý výhľad na široké okolie. Na získanie prístupu do údolia rieky Liri a najmä k ich postupu do Ríma museli Spojenci dobyť mesto Cassino a kótu Monte Cassino. Nemci na Gustavovej línii im v tom mali zabrániť. Následne sa o Monte Cassino rozhoreli štyri ťažké a kruté bitky o Monte Cassino. Prvé tri neboli úspešné ...:

Keď sa na jar 1944 zlepšilo počasie, Spojenci začali 4. ofenzívu proti Gustávovej línii, v ktorej Monte Cassino predstavovalo jeden z najdôležitejších oporných bodov. 11. mája, po delostreleckej príprave, začali spojenecké vojská postupovať vpred : Briti pri rieke Rapid, Francúzi v Aurunskom pohorí a Američania smerom k pobrežiu mora. Dobytie ruin kláštora Monte Cassino bolo zverené II. poľskému zboru. Spojený útok severoafrických jednotiek [2] a II. poľského zboru [3] prinútil Nemcov ustúpiť z Monte Cassina aj z jeho okolia. Keď severoafrické jednotky vnikli do údolia Liri a prelomili Gustavovu líniu, Spojenci mohli už bez prekážok postupovať na Rím.

Bojová činnosť II. PZ pri Monte Cassino a divízny generál W. Anders
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

II. poľský zbor, velil mu W. Anders, mal 50 000 dobrovoľníkov, ktorí boli rozhodnutí vrchol za každú cenu dobyť. Ich postup hore svahom ku kláštoru sa začal 12. mája - po piatich dňoch krvavých bojov dosiahli vrchol brala a postupne obsadili všetky nemecké pozície okolo ruín kláštora. Vďaka statočným Poliakom sa skončili päť mesiacov trvajúce boje. Spojenci stratili v nich asi 55 000 mužov (padlých, ranených, nezvestných) a Nemcov je na cintoríne v Cassinu pochovaných asi 20 000, medzi nimi tam však môžu byť pochovaní aj tí, ktorí padli v Taliansku niekde inde. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Poliaci pri výstupe ku kláštoru a ich nemeckí zajatci
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Poliaci vybojovali veľké víťazstvo. Boje II. poľského zboru o Monte Cassino sú významnou súčasťou poľských vojenských tradícií - video je tu : otvoriť >>>

Podrobnejšia externá informácia o bojoch v Taliansku je tu : otvoriť >>>

Poznámky :

[1] Ak sú informácie na Wikipédii v slovenskej verzii skromné, prepnite ich na iný, napr. na český jazyk. Niektoré z nich však v slovenčine zatiaľ neexistujú.

[2] Marockí vojaci ( Gourmiers) sa ako príslušníci Francúzskeho expedičného zboru po splnení úlohy dopustili viacerých vojnových zločinov, ktoré im boli za zásluhy v boji tolerované. V regióne zostali po nich stovky miešancov, ktoré porodili znásilnené ženy. Nazývali ich "marocchinate". Jednu z nich stvárnila S. Loren vo filme Dve ženy . Externá informácia je tu : otvoriť >>>

[3] Do prvej línie štvrtej, už poslednej seče na Monte Cassino boli do prvej línie nasadené jednotky II. poľského zboru generála W. Andersa. Tvorili ho statoční muži, ktorí po rozdelení ich vlasti v roku 1939 odišli bojovať do exilovej armády v zahraničí. Bitku o Monte Cassino chápali ako príležitosť aspoň čiastočne odplatiť Nemcom potupu z roku 1939, ale aj ukázať pred celým svetom, že Poľsko ešte stále žije. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>