Rozhodnutím Viedenskej arbitráže Slovensko stratilo letisko v Košiciach. Na východe sa letisko Spišská Nová Ves stalo najvýznamnejšou slovenskou leteckou základňou. Nachádzali sa tu personálne značne oslabené 45.stíhacia letka, veliteľ por. Ján Prháček a 49.stíhacia letka, veliteľ Ján Svetlík. Dovedna mali k dispozícii asi 20 Avií B-534. Prítomná bola 12.pozorovacia letka, veliteľ por. František Wágner, ktorá mala vo výzbroji asi 20 strojov letov Š-328 a Aero Ap-32. V dôsledku odchodu letcov českej národnosti do Protektorátu mali tieto letky priemerný stav iba 6 pilotov. Preto boli urýchlene doplňované pilotmi 15. pozorovacej letky zo Žiliny a pilotmi 37., 38. a 39.letky z Piešťan pod velením por. Ondreja Ďumbalu.

Maďarské kráľovské vojenské letectvo – Magyar király honvéd legiero (MKHL) – malo v tomto priestore umiestnené dve stíhacie letky vyzbrojené strojmi Fiat CR-32 Chirri: vadászszázad 1/1 „Ijász“ V Užhorode a 1/2 „Ludas Matyi“ v Miškolci. Tretia stíhacia letka, vadászszázad 1/3 „Puma“ sa nachádzala na letisku Čop, ale nemohla sa zúčastniť na operáciách – letištná plocha v Čope bola rozmočená dažďami mimo prevádzky. MKHL tu malo k dispozícii dve bombardovacie letky, ktoré mali vo výzbroji po 9 kusov dvojmotorových Junkers Ju-86 K-2: bombázoszázad 3/4 „Sarkány“ a bombázoszázad 3/5 „Hüvelyk Matyi“ na letisku pri Debrecíne.

Už 23.marca slovenskí letci zo Spišskej Novej vsi vykonali 19 prieskumných letov. Dve Avie B-534 boli pri tom zostrelené a ďalšie 4 B-534 a 1 Š-328 boli poškodené maďarskou protileteckou paľbou. Jeden pilot bol zranený a stíhači por. Ján Svetlík (veliteľ 45.stíhacej letky) a des. Štefan Devan (49.letka) padli v boji.

Na druhý deň, 24.marca 1939, došlo k najtvrdším bojovým stretom vo vzduchu. Hlavným a veľmi úspešným protivníkom slovenských letcov boli stíhačky Fiat CR-32 od letky 1/1 „Ijász“ z letiska Užhorod. V priebehu 17 operačných letov Slováci stratili 1 Š-328 a 2 B-534. Jedna z týchto Avií pristála na území kontrolovanom Maďarmi. Pilot slob. Ján Zachar bol zajatý a ukoristená Avia B-534 slúžila v maďarských službách. Ďalšie 4 B-534 a jeden Š-328 museli po poškodení v boji núdzovo pristáť. V boji zahynul veliteľ 49.letky por.let. Ján Prháček.

K najväčšiemu vzdušnému boju došlo poobede v priestore Sobraniec. Trojčlenný roj Š-328 od 12.letky v doprovode troch stíhacích B-534 od 45.letky mal bombardovať maďarské jednotky, bol napadnutý deviatimi Fiatmi. Jeden letov bol zostrelený, pilot slob. Gustáv Pažický zahynul a pozorovateľ por. František Švento bol zostrelený maďarskými vojakmi, keď vyskočil na padáku. Druhý Letov núdzovo pristál a boli zostrelené všetky 3 doprovodné Avie - všetkým sa podarilo núdzovo pristáť do terénu.

V tomto boji si nárokovali 2 zostrely aj slovenskí stíhači. Čatár František Hanovec uviedol v hlásení: „...útočilo na mňa niekoľko nepriateľských strojov. Dostal som sa do veľkej paľby a preto som stúpal do mrakov. Keď som sa z nich dostal, videl som, že moji prenasledovatelia krúžia asi v tom mieste, kde som sa im stratil. Znova som zahájil paľbu a oni sa na mňa vrhli, pričom jeden letel priamo spredu proti nosu môjho lietadla, myslel som, že doňho vrazím a súčasne som doňho začal páliť. Vo vzdialenosti asi 40m som videl, ako z nepriateľského lietadla vyrazil čierny dym. Vyhol som sa mu, preletel asi 5m nad mojím strojom a videl som, že horí. Mal som ale čo robiť, aby sme sa nezrazili. Minuli sme sa len tak-tak, ja som zostal vo vzduchu, on išiel na zem. Potom som sa dostal do sústredenej paľby protilietadlovcov aj stíhačov. Prestrelili mi motor tak, že úplne vysadil a musel som na zem, núdzovo som pristál.“

Čatár Hanovec núdzovo pristál pri obci Senné. Druhý zostrelený Fiat nárokoval des. Martin Danihel, avšak v maďarských záznamoch nie sú zachytené žiadne straty, ktoré by boli utrpené v leteckom súboji.

Maďarské Fiaty CR-32, ktoré tento stret vybojovali, patrili letke 1/1 „Ijász“. Viedol ich npor. Béla Csemke. Piloti nárokovali zostrel 2 Š-328 a 5 Avií B-534, teda viac Avií, ako bolo skutočne prítomných, čo sa dá ľahko vysvetliť tým, že na jednu B-534 útočilo viac Fiatov. Úspešní letci boli:

Podľa maďarských záznamov bol jeden Fiat zostrelený omylom paľbou vlastnej OPL. Jeho pilot, čat. Arpád Kertész sa zachránil na padáku. Na tomto mieste si môžeme dovoliť miernu špekuláciu. Maďarskí piloti boli jasnými hegemónmi v tomto boji. Aby táto hegemónia nebola naštrbená zostrelením čat. Arpáda Kertésza, mohlo to byť administratívne zakamuflované ako omyl vlastných protilietadlovcov.

Faktom je, že zostrely nárokované Hanovcom a Danihelom neboli potvrdené ani slovenskou stranou.

Toho istého dňa približne v rovnakom čase bolo letisko Spišská Nová Ves napadnuté 15 bombardovacími Junkers Ju-86 K-2 letiek Sarkány a Hüvelyk Matyi z letiska Debrecín. Pri bombardovaní zahynulo 12 vojakov a civilistov a na zemi boli poškodené 2 B-534, 3 Ap-32, 1 Š-328 a 1 B-71. Vyradiť z letisko sa ale nepodarilo. Útočiace Junkersy neutrpeli žiadne straty.

Pri všetkej mizérii musíme povedať, že letisko v Spišskej Novej Vsi vyviazlo so šťastím. Maďari plánovali zaútočiť plnou silou celej bombardovacej skupiny, ale 18 Ju-86 z letiska Szombathély nedodržalo časový harmonogram a nedokázalo sa zapojiť do operácie. Nálet teda vykonalo len 15 strojov z Debrecína.

Začiatkom apríla bola po vzájomnej dohode stanovená nová hranica, respektíve jej priebeh na východe Slovenska. Boje boli zastavené, z protivníkov sa stalo spojenci, ale vzájomné škádlenie a drobné provokácie pretrvali po celú dobu spojenectva v priebehu druhej svetovej vojny.

Viedenskou arbitrážou a následnými vojenskými operáciami získalo Maďarsko naspäť 11 927 km2 územia a 1,63 milióna obyvateľov.

V prvej polovici roku 1940 Maďarsko obrátilo pozornosť voči Rumunsku. Začali podobné provokácie v pohraničí prestrelkami na zemi i vo vzduchu, narušeniami vzdušného priestoru. Nemecko a Taliansko nepotrebovalo chaotické vzťahy s Rumunskom a tak 30. augusta 1940 prebehla II. viedenská arbitráž a Maďarsko získalo od Rumunska Severnú Transylvániu – ďalších 43 591 km2 územia a 2,18 mil. obyvateľov.

Posledné územné zisky Maďarsko zaznamenalo v apríli 1941, keď sa maďarské pozemné sily spolu s letectvom naplno zapojili do operácie „Marita“, ktorá bola primárne namierená proti Grécku a ktorú viedli spoločne Nemecko a Taliansko. Bolo to Balkánske poľné ťaženie, porazené a obsadené boli Juhoslávia, Albánsko a aj Grécko. Maďarsko dostalo za odmenu severné časti Srbska a Chorvátska.

V júni 1941 sa Maďarsko zapojilo do operácie Barbarosa. O štyri roky neskôr sa Maďarsko znova ocitlo medzi porazenými štátmi v hraniciach , ktoré boli stanovené v Trianone v roku 1920.

POZNÁMKY :