Japonsko, ktoré bojovalo vo Veľkej vojne po boku štátov Dohody a získalo po jej skončení ďalšie nové územia ovládané pred vojnou Nemeckom, nebolo z výsledkami vojny spokojné. Vtedajšie vlády Japonska považovali celú oblasť východnej Ázie za sféru svojho vplyvu, o ktorú sa nemienili s nikým deliť. Aj keď už v tridsiatych rokoch viedlo agresívnu a brutálnu vojnu v Číne, za jeho vstup do druhej svetovej vojny sa považuje až útok na Havajské ostrovy. Japonská ofenzíva sa začala dňa 7. decembra 1941 napadnutím námornej základne USA v Pearl Harbouru a bola až do leta 1942 veľmi úspešná.

USA sa postupne priblížili až k Japonsku a začali bombardovať jeho územie
( po "klinutí" sa fotografie zväčšia )

Japonské ozbrojené sily obsadili postupne Filipíny, veľkú časť tichomorských ostrovov a prenikli až k Austrálii aj k Indii. USA však veľmi rýchle zmobilizovali svoj ekonomický aj vojenský potenciál, v bitke lietadlových lodí pri Midway v júni 1942 japonský postup zastavili a od jesene 1942 už prešli k miestnym útokom v oblasti Guadalkanálu. Aj keď pre USA bola prvoradým bojiskom vojny Európa, ozbrojené sily USA a Spojencov pokračovali od roku 1943 úspešne v približovaní sa k Japonským ostrovom. V lete ich postup vyvrcholil tak, že letectvá USA začali masívne bombardovať japonské mestá.

Princípy A-bômb - viac informácií je na wikipédii : tu otvoriť
( po "klinutí" sa fotografie zväčšia )

Po skončení vojny v Európe odmietlo Japonsko kapitulovať a jeho veľké ozbrojené sily kládli Spojencom aj ďalej fanatický odpor. Pri dobýjaní ostrovov Iwodžima a Okinava utrpeli USA tak vysoké straty, že sa nový prezident USA H. Truman rozhodol prinútiť vládu Japonska ku kapitulácii aj použitím atómovej bomby. USA s jej vývojom začali už v roku 1942 z obavy, že jadrovú zbraň vyvíja a plánuje použiť aj Nemecko. Bombu v USA dokončili aj úspešne odskúšali až po kapitulácii Nemecka 16. júla 1945 a za tri týždne neskôr zhodili na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Jej použitím si chceli súčasne vytvoriť aj silnejšiu pozíciu na rokovaniach o povojnovom usporiadaní sveta so Spojencami, predovšetkým so ZSSR, ktorého pomoc vo vojne proti Japoncom už nepovažovali za potrebnú.

Zhodenie dvoch atómových bômb na japonské mesta Hirošima a Nagasaki si vyžiadalo najmenej 146 000 obetí. V obidvoch prípadoch najviac utrpelo civilné obyvateľstvo. Okrem strát na životoch spôsobili bomby aj obrovské materiálne škody - obidve mestá boli prakticky zrovnané zo zemou a vypálené. Na popáleniny a nemoc z ožiarenia ľudia zomierali aj po výbuchu, veľmi často vo veľkých bolestiach. Rádioaktivita si aj po rokoch vyžiadala ďalšie straty na životoch a zdraví najmä mladých, ako aj do doby výbuch nenarodených detí. Celkový počet obetí vzrástol po rokoch na 300 000. Aký bude mať atómová bomba účinok si v lete 1945 ešte nikto nevedel predstaviť.

Japonsko podpísalo kapituláciu na lodi USS Missouri 2

Po atómovom bombardovaní Japonska mu v zmysle dohody Jaltskej mu dňa 8. augusta vypovedal vojnu aj ZSSR. Červená armáda začala bojové operácie proti japonským vojská vo východnej Ázii. Za 21 dní bojov oslobodili ozbrojené sily ZSSR rozsiahle územia na Ďalekom východe, okupované v tej dobe ešte japonskou armádou. V bezvýchodnej situácii 15. augusta japonský cisár presvedčil vládu, ako aj ozbrojené sily o potrebe pristúpiť na podmienky kapitulácie, sformulované Spojencami v Postupimy. Podpísaním protokolu o bezpodmienečnej kapitulácii Japonska 2. septembra 1945 sa 2. svetová vojna definitívne skončila aj v Ázii a Tichomorí.

Viac informácií o použití atómových bômb proti Japonsku na stránkach www.klubvtn.info je tu :