Tolerovanie nedodržiavania medzinárodných zmlúv viedlo k rozpútaniu vojny
obr.0852a obr.0852b obr.0852c obr.0852d obr.0852e

Výboje militaristického Japonska do roku 1940
( 1. príloha k informácii č. 53 )

Keď sa Japonsko vzdalo v druhej polovici 19. storočia politiky svojej izolácie, začalo rýchle veľmi naberať na sile aj význame. Vďaka nevídane rýchlej industrializácii a modernizácii porazilo Japonsko v roku 1895 Čínu vo vojne o vplyv nad Kóreou. V roku 1905 porazilo Rusko vo vojne o hegemóniu v Číne a juhovýchodnej Ázii. V roku 1914 sa Japonsko postavilo na stranu štátov Dohody a po jej skončení sa zúčastnilo mierovej konferencii do Versailles. Japonsko pri delení koristi získalo nemeckú enklávu Čching-tao, kontrolu nad bývalými nemeckými dŕžavami v Mikronézii a mandátne právo na všetky tichomorské ostrovy, ktoré ležali severne od rovníka. V prvej svetovej vojne využilo zaneprázdnenie mocností bojmi na frontoch a predložilo Číne 21 požiadaviek s cieľom zabezpečiť Japonsku prioritné postavenie. Po protestoch Číny a prejavoch nevôle veľmocí na Versailleskej konferencii sa Japonsko muselo niektorých svojich extrémnych požiadaviek s nevôľou zriecť.

m0853a
Územia ovládané Japonskom v roku 1939 - po kliknutí sa mapa zväčší

Japonsko získalo kreslo v rade Spoločnosti národov a vstúpilo do medzivojnového obdobia posilnené so zdanlivo uspokojenými ambíciami. V roku 1922 muselo Číne vrátiť enklávu Čching-tao čo politici v Japonsku považovali za oslabenie svojej medzinárodnej prestíže ako prvej ázijskej veľmoci. Situácia sa dramaticky zmenila s rastúcou hospodárskou krízou. Podobne ako Veľká Británia bolo aj Japonsko celkom závislé na dovoze nerastných surovín aj potravín. Pre zabezpečenie ďalšieho rozvoja muselo si Japonsko zabezpečiť vlastníctvo a ochranu nových zdrojov nerastných surovín, lacnej pracovnej sily a ako aj odbytištia pre japonský tovar. V susednej Číne presadzovali svoje záujmy najmä USA a ostatné zdroje nerastných surovín (predovšetkým kovov a ropy) boli v rukách iných mocností (Británie, USA a Holandska). Japonsko sa rozhodlo vybudovať svoje vlastné impérium a začalo budovať moderné a mohutné vojnové loďstvo aj silnú armádu, ktoré mali zabezpečiť stanovené imperiálne ciele.

m0853c
Mandžukuo - od roku 1932 Japonskom okupované územie Mandžuska

Po prvej svetovej vojne politika Japonska ešte príliš agresívna nebola, ale dôsledky hospodárskej krízy a rýchleho rastu obyvateľstva viedli k zmene postoja. Najvyššie politické kruhy v Japonsku postupne ovládol vypätý nacionalizmus a militarizmus. Čoraz väčší vplyv v Japonsku získavali velitelia armády a vojnového loďstva, ktorí presadzovali politiku násilného zväčšenia cisárstva o nové územia najskorej v Ázii, čo mu malo pomôcť vyriešiť domáce ekonomické problémy. Prvým cieľom japonskej agresie sa stali územia Číny, susediace s Japonskom už okupovanou Kóreou. Mandžusko bolo dlhšie jablkom sváru medzi Čínou, Ruskom a Japonskom, ktoré tam vlastnilo časť tzv. juhomandžuskej železnice.



Videoklip z dobového dokumentu je prevzatý z You Tube

Po prvej svetovej vojne sa v Mandžusku usádzali početní čínski prisťahovalci, čo oslabovalo japonský vplyv. Japonská armáda zinscenovala incident (poškodenie trate) pri meste Mukden, z ktorého obvinili čínsku vojenskú posádku. Japonci prisunuli svoje sily z Kórey a vpadli do Mandžuska, o čom japonskí velitelia sa ani nenamáhali informovať svojich nadriadených. Okupácia Mandžuska a zriadenie „štátu“ s bábkovou vládou bývalého čínskeho cisára si získalo v Japonsku podporu širokej verejnosti aj vlády. Po obsadení Mandžuska začalo Japonsko zbrojiť. Svetové mocnosti, ktoré mu v tom chceli zabrániť na konferencii v Londýne v roku 1934, šokoval diplomatov námorný atašé Japonska v Londýne (neskorší admirál) Jamamoto prehlásením, že jeho zem sa „necíti byť viazaná“ dohodou z roku 1922, určujúcou pomer vojnových lodí medzi USA, Britániou a Japonskom v pomere 5:5:3. Ďalšia japonská agresia bola iba otázkou času.

( administrátor použil mapy aj zo stránok Wikipedie )


<<<  späť na informáciu č. 53.
Vložené 15. 01. 2017