Výraznou príčinou, ktorá viedla k rozpútaniu ďalšieho a ešte ničivejšieho vojnového konfliktu vo svete bola nespokojnosť Japonska a Talianska s ich podielom pri delení koristi po Veľkej vojne. V uvedených štátoch sa vytvorili extrémistické sily, ktoré požadovali ďalšie prerozdelenie sveta, ktoré by uspokojilo ich územné požiadavky, umožnilo získať nové kolónie a zóny ich ekonomického vplyvu od porazených aj od víťazov vo Veľkej vojne. Na dosiahnutie svojich ekonomických cieľov začali politické sily vládnuce v Japonsku a Taliansku pripravovať ich národy na rozpútanie nových vojnových konfliktov :

Expanzie militaristického Japonska

Do medzivojnového obdobia vstúpilo Japonsko posilnené a zdanlivo s uspokojenými ambíciami. Jeho politika ešte nebola agresívna, no dôsledky hospodárskej krízy a rýchleho rastu obyvateľstva viedli k zmene postoja. Najvyššie politické kruhy ovládol vypätý militarizmus a šovinizmus. V danej situácii chýbala Japonsku hlavne ropa, oceľ a ryža. Začiatkom 30. rokov preto obrátilo Japonsko pozornosť na rozľahlú Čínu, na suroviny síce bohatú, avšak nestabilnú krajinu. V roku 1931 zinscenovalo incident pri mandžuskom meste Mukden, ktorý poslúžil ako zámienka ku vpádu japonskej armády na čínsku severovýchodnú provinciu Mandžusko. Následne tam vytvorila svoj bábkový štát Mandžukuo, ktorý dodával do Japonska lacné suroviny. Podrobnejšie informácie a 2. video sú tu :  otvoriť >>>

Územia ovládané Japonskom v roku 1939 - po kliknutí sa mapa zväčší

Japonsko povzbudené neschopnosťou veľmocí aj Spoločnosti národov reagovať na uvedenú agresiu napadlo v roku 1937 aj Čínu. Najskôr cisárska japonská armáda ovládla čínske provincie Džehol a Čahar, potom obsadila Peking aj Nanking, vtedajšie hlavné mesto Číny. V meste Naking sa Japonci dopustili otrasných krutostí a do tej doby rozsahom nevídaného masakru civilistov. Záujem japonskej armády na dobytom území Číny vzbudilo aj nerastné bohatstvo sovietskej Sibíri. V roku 1938 sa preto rozhodla vyskúšať vôľu Sovietskeho zväzu brániť svoje územia. Bitka o pri jazere Chasan sa skončila víťazstvom Červenej armády rovnako ako bitka pri rieke Chalchyn-Gol o rok neskôr. Japonsko potom sa rozhodlo získať chýbajúce suroviny a potraviny realizáciou tzv. južnej stratégie, ktorú preferovalo jeho vojenské námorníctvo.Podrobnejšie informácie a 3. video sú tu :  otvoriť >>>

Expanzie fašistického Talianska

Po skončení prvej svetovej vojny zápasilo Taliansko s obrovskými hospodárskymi, politickými aj sociálnymi problémami. Keď sa vláda v Ríme sa iba nečinne prizerala, Benito Mussolini sformoval fašistickú stranu, ktorá si získala podporu verejnosti aj vládnucej triedy. Po demonštratívnom pochode fašistov na Rím taliansky kráľ Vittorio Emanuele III. vymenoval Mussoliniho za premiéra novej vlády. V nasledujúcich rokoch Mussolini vybudoval diktatúru, ktorá ovládala všetky oblasti verejného života. V máji 1936 oznámil, že vybuduje novú Rímsku ríšu v Európe aj Afrike a zabratím mora Jadranského aj Stredozemného. Japonsko po kritike aj obvinení z agresie do Mandžuska a vystúpení zo Spoločnosti národov v roku 1933 zostalo nepotrestané. Uvedený precedens využilo v roku 1935 Taliansko, ktoré napadlo územie Habeša - dnešnej Etiópie.

Územia ovládané Talianskom v roku 1940 - po kliknutí sa mapa zväčší

Etiópčania boli síce v prevahe, no ich výzbroj bola veľmi zaostalá. Talianska armáda páchala na bezbrannom obyvateľstve zverstvá a používala v bojoch aj chemické zbrane. Za sedem mesiacov dobyla Etiópiu a pripojila ju k Eritrei a Talianskemu Somálsku, z ktorých bola vytvorená Talianska východná Afrika. Kráľ Vittorio Emanuele III. začal používať titul „cisár Etiópie“. Spoločnosť národov vzniesla síce proti počínaniu Talianska námietky, ale je reakcia na „habešskú krízu“ bola tak neúčinná, že sa organizácia úplne zdiskreditovala. Británia a Francúzsko nezablokovali Suezský prieplav pre lode so zásobami pre Taliansko – nemecké lode sa plavili cez prieplav bez obmedzenia. Mussolini sa odvďačil Hitlerovi za pomoc v máji 1939 podpisom "Oceľového spojenectva". V novembri 1939 sa Taliansko pripojilo k Paktu proti Kominterne a vystúpilo zo Spoločnosti národov.

Súvisiace externé informácie - tu je príloha tejto stránky s adresami na podrobnejšie informácie s vysvetlením pojmov použitých v tomto článku : otvoriť >>>

Predchádzajúca informácie s videoklipom je tu >>>