Keď septembri 1931 vyprovokovala japonská armáda konflikt na severovýchode Číny v Mandžusku, z ktorého vytvorila bábkový štát Man-čou-kuo. Súčasne s operáciami v Mandžusku sa Japonci pokúsili vylodiť v Šanghaji, ale sily čínskej 19. kuomintangskej armády ich odrazili. V tom istom roku Japonci však ovládli aj čínske provincie Džehol a Čahar. Neschopnosť Spoločnosti národov účinne zakročiť voči agresii povzbudila japonských militaristov, ktorí sa rozhodli obsadzovaním ďalších území v Číne riešiť vážne ekonomické problémy svojej krajiny. Nevyhlásená vojna Japonska proti Číne nadobudla v roku 1937 veľkých rozmerov. Japonsko využilo svoju vojenskú prevahu aj neschopnosť Spoločnosti národov a vtedajších mocností, ktoré nedokázali učiniť rázne kroky k zastaveniu japonskej invázie.

Územia ovládané Japonskom v roku 1939 - po kliknutí sa mapa zväčší

Aj keď sa v Číne podarilo dosiahnuť dohodu medzi kuomintangskou vládou a komunistickou armádou o spoločnom boji proti agresorovi, japonské vojská v prvých mesiacoch vojny rýchlo postupovali. Pri ofenzíve na severe krajiny obsadili Peking aj vtedajšie hlavné mesto Nanking, kde sa japonská armáda dopustila veľmi ohavného a rozsahom do tej doby nevídaného masakru civilistov. Okrem ofenzívy na severe začali Japonci postupovali aj v strednej Číne. Útok na významné stredisko obchodu Šanghaj sa začal 13. augusta a obrana mesta kapitulovala 12. novembra 1937. V roku 1940 vytvorili v meste bábkovú vládu, ponechali až do 30. novembra 1941 tzv. settlementy a cudzie koncesie, aby nevyvolali nepriateľstvo zo západnými mocnosťami. Na ich požiadavky aby Japonsko stiahlo svoje sily z Číny a obnovilo jej zvrchovanosť Japonsko zareagovalo vystúpením zo Spoločenstva národov, pokračovalo v začatej agresii proti Číne, ktorá zostala vojne proti Japonsku sama.

Keď Japonci si vyskúšali vôľu ZSSR k obrane svojho územia, po bitke v roku 1938 pri jazere Chasan aj pri rieke Chalchyn-Gol o rok neskôr, ktoré skončili víťazstvom „Červenej armády“. Dôsledkom aj prehratých bitiek bolo odstúpenie od plánov japonskej armády získať ďalšie územia a zdroje surovín na sovietskej Sibíri. Japonsko potom uzatvorilo so ZSSR dohodu o neútočení. Po vybudovaní moderného a veľkého vojnového loďstva sa Japonsko rozhodlo získať ďalšie nové územia a zdroje surovín v juhovýchodnej Ázii, ktorá už ovládali USA a európske koloniálne mocnosti. Tak sa koncom tridsiatych rokov začali plány Japonska krížiť so záujmami USA, ktoré rozhodne nemali v úmysle dovoliť Japonsku získať v juhovýchodnej Ázii dominanciu.

Vlastníctvo koloniálnych území v juhovýchodnej Ázii a Pacifiku ( 1939 )
( po kliknutí sa mapa zväčší )

Japonci však boli presvedčení, že budú mať dostatok zdrojov, aby mohli pokračovať vo vojne s Čínou a súčasne si zabezpečiť aj ich hlavný strategický cieľ - postup na juh. Mali v úmysle nielen vybojovať si od európskych štátov ich kolónie, ale súčasne bojovať aj s USA o hegemóniu v juhovýchodnej Ázii aj v Tichomorí. Ich neskorší vstup do paktu troch aj spojenectvo s nacistickým Nemeckom na čas vyriešilo problémy so Sovietskym zväzom, s ktorým Japonsko v apríli 1941 podpísalo pakt o neútočení a ktorý obom stranám vyhovoval. Japonsko mohlo pristúpiť k vytváraniu ich „Veľkej ázijskej sféry vzájomnej prosperity“ pod japonským vedením. Európania, ktorých zeme boli už vo vojne s Nemeckom, neboli na obranu svojich kolónií pripravení...