Po obnovení sily nemeckej armády sa Hitler rozhodol rozšíriť už nacistické Nemecko. Keď obsadil a pripojil k Nemecku susedné Rakúsko, vtedajšie veľmoci ani Spoločnosť národov vôbec nezareagovali. Posmelený Hitler sa teda rozhodol získať aj Československo, zovreté už z troch strán územím Nemecka. ČSR sa však nedala získať tak jednoducho ako Rakúsko. Nacisti vyvolali najskôr kampaň s oficiálnym cieľom "oslobodiť" nemecké obyvateľstvo, žijúce po stáročia na pohraničí českých krajín. Skutočným cieľom kampane však bolo rozbiť a potom aj ovládnuť územie celej ČSR, získať jej vyspelý zbrojný priemysel a vytvoriť si podmienky k expanzii Nemecka smerom na východ Európy :

Hranice ČSR po "pripojení" územia Rakúska k Nemecku
( Maďarsko malo záujem získať späť územie Slovenska )

V prvej polovici septembra 1938 vyvolali nacistickým Nemeckom sformovaní henleinovci povstanie za pričlenenie čs. pohraničia obývaného nemeckým obyvateľstvom k nacistickému Nemecku. Československá armáda povstanie potlačila, čo však oslabilo postavenie ČSR na medzinárodnej scéne. Vlády Francúzska a Veľkej Británie odporučili ultimatívnou nótou vláde ČSR, aby Nemecku odstúpila tie čs. pohraničné územia, na ktorých žije viac ako 50 % obyvateľstva nemeckej národnosti! Prezident Beneš však nariadil 23. septembra všeobecnú mobilizáciu čs. brannej moci a schválil vládnu vyhlášku o vstupe štátu do brannej pohotovosti. Viac o mobilizácii a jej priebehu je uvedené v súvisiacich informáciách na konci tejto stránky.

Hranice ČSR po pripojení pohraničia k Nemecku

Odhodlanie vlády aj občanov ČSR sa brániť však zmarili politici Veľkej Británie a Francúzska, ktorí podporili požiadavky Nemecka. Po sérii mnohých ústupkov rozpínavému nacistickému Nemecku obetovali demokratický štát a uverili sľubom Hitlera, že Nemecko už nebude mať žiadne ďalšie požiadavky. Prijali pozvanie od nacistov na rokovanie do Mníchova, na ktorom 29. septembra 1938 vypracovali a schválili dohodu, ktorou pod nátlakom Veľká Británia a Francúzsko prinútili vládu ČSR odstúpiť Nemecku čs. pohraničné územia aj s opevnením čs. štátnej hranice. Viac o opevneniach hranice ČSR s Nemeckom je uvedené v súvisiacich informáciách na konci tejto stránky.

Mníchovský diktát bol v skutočnosti iba prvým krokom k postupnému rozbitiu a ovládnutiu územia ČSR nacistickým Nemeckom. Voči ČSR vznieslo svoje územné nároky aj hortyovské Maďarsko a beckovské Poľsko, ktoré svoje územné požiadavky zdôraznili aj terorom v čs. pohraničí. Územie druhej republiky, výrazne okyptené o ďalšie územia po viedenskej arbitráži v prospech Maďarska, Poľska aj Nemecka, sa za necelý polrok Hitler rozhodol ovládnuť aj Česko-slovensko. (*).

15. marca 1939 nemecké vojská zabrali zvyšnú časť Čiech a Moravy, ktorú si Nemecko podriadilo ako tzv. protektorát. Na zvyšku územia Slovenska vznikol z vôle Hitlera Slovenský štát, podriadený záujmom nacistického Nemecka. Hitler však nedodržal sľub daný západným mocnostiam pri podpise "zmluvy" v Mníchov. Po krátkej dobe vzniesol územné požiadavky aj na beckovské Poľsko, zovreté medzi dve od seba oddelené územia Nemecka. Rozbitie ČSR a postupné ovládnutie jeho územia Nemeckom bolo jeho prvým krokom k rozpútaniu novej vojny. Viac je tu : otvoriť  >>>

Odkazy na v texte použité termíny a názvy sú uvedené v prílohe : otvoriť >>>

Súvisiace informácie :

(*) Pre "druhú ČSR" bol po odstúpení pohraničia prijatý názov "Česko-slovenská republika" v ktorej Slovensko získalo autonómiu.