Po bojoch pri Stalingrade bola sovietskou obkľučovacou operáciou zničená nemecká 6. armáda a jej veliteľ, maršal Paulus bol zajatý. Po zmene situácie nasledoval ústup nemeckých vojsk z Kubáne a veľmi rýchly sovietsky postup smerom na Charkov. Mesto dobyla už v polovici februára sovietska 3. armáda Voronežského frontu, ktorá mala za sebou niekoľko rozsiahlych, spočiatku úspešných operácií. Sovietsky hlavný stan bol po predchádzajúcich úspechoch stále optimistickejší a preto nasadzoval 3. armádu stále do ďaľších a ďalších operácií. Po dobytí Charkova mala postupovať na Poltavu.

Situácia na východnom fronte od polovice februára 1943
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Dňa 22. februára však nemecké vojská prešli do protiútoku. Nemecké velenie chcelo spätným dobytím Charkova odčiniť svoju porážku pri Stalingrade a zároveň zvrátiť veľmi nepriaznivý vývoj situácie na východnom fronte. Na Charkov útočil nemecký 48. tankový zbor a 2. tankový zbor SS obišiel mesto z juhu a počas marca sa mu Charkov podarilo dobyť späť. Sovietske velenie stočilo 3. armáda na pomoc smerom na juh. V tej dobe však mala už iba málo tankov a Nemci ju prinútili ustúpiť smerom k Charkovu. V uvedenej situácii bol do nej začlenený 1. čs. samostatný poľný prápor, ktorý práve dokončil svoj presun na frontu.

Tank jednotiek SS pri dobýjaní mesta Charkov
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Jednotka pod velením plukovníka Ludvika Svobodu sa pôvodne mala po skončení presunu na front pripojiť k ofenzíve Červenej armády, ktorá od novembra 1942 postupovala vysokým tempom na západ a oslobodzovala obrovské územia svojej krajiny. Počas pre Červenú armádu nevídanom tempe postupu si však jej vojská nezabezpečili vývoju sitácie primeranú obranu svojich zadných línií.

Jednotka SS pri dobýjaní centra Charkova
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Mohutný nemecký útok smeroval z priestoru Dnetropetrovska na sever k mestu Charkov a Belgorog. Smeroval do boku a tyla vojsk postupujúcich síl Červenej armády. Jej velenie bolo nečakanou zmenou sitácie zaskočené a jej vojská začali pred Nemcami ustupovať. Zmena situácie na fronte spôsobila, že čs. jednotka po skončení presunu na front dostala novú úlohu. Tou bolo zabezpečenie obrany pozdĺž toku rieky Mža, ktorá preteká západodovýchodným smerom južne od Charkova a nepustiť nepriateľa cez rieku.

Nemecké velenie chcelo spätným dobytím Charkova odčiniť svoju porážky pri Stalingrade a zároveň zvrátiť nepriaznivý vývoj situácie na východnom fronte. Nemecká 4. tanková armáda začala 22. februára 1943 protiútok od juhu a zastavila ďalší sovietsky postup. Nemci obsadili znova Charkov až do konca marca a zatlačili Červenú armádu späť na líniu Belgorod - Donec - Mius. Wehrmacht sa však príliš veľkorysou ofenzívou natoľko vyčerpal, že plány nemeckého velenia napokon skrachovali.