V priebehu prepravy 1. čs. samostatného poľného práporu vlakom z Buzuluku do Červenou armádou už dobytého Charkova sa situácia na fronte zásadne zmenila. Na konci februára 1943 zastavili Nemci do tej doby úspešný ofenzívny postup sovietskych vojsk a neočakávane prešli do protiútoku smerom k Charkovu. Po zatlačení pravého krídla Juhozápadného frontu začali prenikať do odkrytého boku Voronežského frontu. V zmenenej situácii sa jeho velenie rozhodlo odkloniť 3. tankovú armádu na juh smerom proti útočiacemu nepriateľovi. Oslabená v predchádzajúcich bojoch, počas ktorých prišla o väčšinu tankov, bola 3. tanková armáda prinútená ustupovať v smere na mesto Charkov a jej štábom urýchlene organizovať na nesúvisle pokrytej línii frontu záchytnú obrannú líniu na rieke Mža. Na jej rýchlu realizáciu použil všetky dostupné sily a prostriedky, ktorými disponovala. Medzi nimi bol aj 1. čs. samostatný poľný prápor, ktorý dorazil z Buzuluku po takmer mesiac trvajúcom presune vlakovým transportom do železničnej stanice Valujki a odtiaľ ešte 300 km v treskúcom mraze peším pochodom do Charkova.

Voronežský front podriadil čs. prápor 3. tankovej armáde a tá ho pridelila už pred Sokolovom bojujúcej 25. gardovej streleckej divízii. Od jej veliteľa dostal čs. prápor úlohu brániť 15 km široký úsek na južnom brehu rieky Mža (približne 30 km južne od Charkova) na čiare Timčenkov - Mirgorod - Arťuchovka. V tej dobe jednotky divízie bojovali asi pri 15 km vzdialenej Taranovke, pred úsekom prideleným čs. práporu, ktorý bol v tej dobe prakticky ešte "územím nikoho". Tam mal čs. prápor vybudovať tri oporné body - dva z nich na severnom brehu rieky Mža pri dedine Mirgorod a Arťuchovka svojou 3. a 2. rotou. Tretí, ležiaci medzi nimi (avšak na južnom brehu Mže) až v dedinke Sokolovo, mala zaujať 1. rota nadporučíka Otakara Jaroša s pridelenými mu posilami. Úlohou jednotky bolo zabrániť nepriateľovi prekročiť za Sokolovom pretekajúcu rieku Mžu a vkliniť sa do medzery medzi obrannými postaveniami 3. a 2. roty na jej južnom brehu. *1)

Schéma úseku obrany 1. čs. poľného práporu na rieke Mža
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Po prevzatí čs. práporu prideleného úseku obrany 3. marca 1943 si jeho tri roty začali budovať ich obranné postavenia a pripravovať sa na boj s nepriateľom. Zo 4. na 5. marca čs. jednotky sa zúčastnili prieskumu a tak ako prví čs. vojaci prišli do kontaktu s očakávaným nepriateľom, pričom niekoľko čs. samopalníkov bolo ranených mínometnou paľbou. Počas prieskumu získali tiež niekoľko zajatcov a prebrali informácie od sovietskych kolegov. Bolo pravdepodobné, že čs. prápor bude bojovať s jednotkami nemeckej 6. tankovej divízie - línia jej bojovej činnosti s 11. tankovou divíziou prechádzala pri dedinke Timčenkovo. V noci z 5. na 6. marca 1943 čs. prápor prešiel do podriadenosti 62. gardovej streleckej divízie, ktorej veliteľ čs. práporu zúžil šírku pásma obrany na 10 km a pridelil mu ďalšie posily. *2)

Veliteľ 1. čs. samostatného poľného práporu plukovník Ludvik Svoboda podliehal veliteľovi 62. gardovej streleckej divízie a súčasne (ako veliteľ obraného úseku) aj priamo veliteľovi 3. gardovej tankovej armády. Z uvedeného dôvodu sa plk. Ludvik Svoboda rozhodol odovzdať velenie čs. práporu kapitánovi Bohumilovi Lomskému. Úporná obrana mestečka Taranovka (jednotkami sovietskej 25. gardovej streleckej divízie) prinútila veliteľa nemeckej 6. tankovej divízie rozdeli svoj zväzok na tri bojové skupiny - jedna zostala pred Taranovkou a ďalšie dve mali obchvatom preniknúť do tyla obrancov mestečka. Dňa 7. marca dostala 6. tanková divízia úlohu postúpiť až breh Mže a uzatvoriť prechody cez rieku na úseku od dediny Proletarskoje po Timčenkovo. Nemecké jednotky mali obsadiť dedinu Sokolovo a postupovať na východ. *3)

Schéma úseku obrany 1. roty 1. čs. poľného práporu v Sokolove
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

1. čs. samostatný poľný prápor dostal za úlohu nedovoliť nemeckým tankom prekročiť rieku Mžu a blokovať Nemcom od severu prístup k Taranovke, kde sa ešte stále bránil jeden pluk 25. gardovej streleckej divízie. Nadriadené veliteľstvo, vedomé si čs. práporu pridelenej šírky úseku obrany a jeho významu aj nedostatku vlastných ťažkých zbraní, pridelilo mu postupne 179. tankovú brigádu, II./131. gardový delostrelecký oddiel, 440. oddiel gardových mínometov (prezývaných menom „kaťuša“), batériu 1245. stíhacieho protitankového delostreleckého pluku, batériu 69. gardového stíhacieho delostreleckého oddielu a ženijnú rotu 62. gardovej divízie so stovkou protitankových mín. K budovaniu poľného opevnenia čs. práporu Červená armáda zabezpečila aj pomoc civilného obyvateľstva. Veliteľom úseku obrany čs. práporu aj pridelených mu posíl bol určený jeho veliteľ. *4)

Na severný breh Mže sa do dedinky Sokolovo 4. marca presunula 1. rota nadporučíka Otakara Jaroša na jeho osobnú žiadosť. Pravé krídlo čs. úseku obrany pri Mirgorode zaujala zosilnená 3. rota nadporučíka Vladimíra Janka, vľavo pri dedinke Arťuchovka sa zakopala 2. rota nadporučíka Jana Kudliča. Keďže najdôležitejším bodom obrany úseku čs. práporu bolo Sokolovo, veliteľ čs. práporu ho posilnil ešte čatou ťažkých guľometov, čatou mínometov, čatou protitankových pušiek, dvomi protitankovými kanónmi, dvomi družstvami zákopníkov a tromi družstvami samopalníkov. Zástupcom npor. O. Jaroša bol veliteľ guľometnej roty naporučík Jaroslav Lohrer-Lom. Nadporučík O. Jaroš mal v Sokolove pred bojom k dispozícii 350 vojakov, 6 ťažkých a 24 ľahkých guľometov, 9 protitankových pušiek, štyri 45mm protitankové kanóny, tri 50mm aj tri 82mm mínomety a tri 76mm delá. *5)

Pre boj s tankami mal prápor 2 protitankové kanóny a 16 protitankových pušiek

Poznámky :

*1) 3. tanková armáda, operujúca na južnom krídle Voronežského frontu, bola pri nemeckom protiútoku stočená na juh proti útočiacemu nepriateľovi. Oslabená v predchádzajúcich bojoch (v ktorých stratila väčšinu tankov) bola prinútená ustupovať k Charkovu.

Predchádzajúcimi bojmi na fronte tiež vyčerpaná 25. gardová strelecká divízia so svojimi už silne zníženými počtami bojovala pri Arťuchovka 4 dni a čs. prápor mohol za ňou v Sokolove rýchlo zriadiť svojimi dvomi 45mm protitankovými kanónmi a šestnástimi protitankovými puškami protitankový uzol.

Po prevzatí čs. práporu 62. gardovou streleckou divíziou boli 1. rote pridelené ďalšie 2 protitankové kanóny, pričom ostatné čs. práporu pridelené prostriedky boli rozmiestnené až za riekou, kde mali pomáhať brániť celý jeho úsek obrany.

*2) Všetky čs. práporu pridelené sovietske zväzky, útvary a jednotky mali po predchádzajúcej bojovej činnosti výrazne znížené počty osôb a najmä zbraní aj techniky.

*3) Uvedené informácie boli získané až neskôr z bojových dokumentov nemeckej 6. tankovej divízie. Jej príslušníci mali čierne rovnošaty a znak lebky so skríženými hnátmi na golieroch, podobné symbolu SS. Divízia viedla v januári 1943 ťažké obranné boje v oblasti pri rieke Donec. Po upevnení nemeckých pozícií v doneckej oblasti sa už značne oslabená zapojila do tzv. 3. bitky o Charkov.

*4) Obranný úsek čs. práporu bol súčasťou línie obrany 3. tankovej armády na rieke Mža pred mestom Charkov, ku ktorému smeroval nemecký tankový protiútok.

*5) 1. čs. samostatný poľný prápor bol po jeho príchode na front nadštandardne vybavený a počtami silný útvar. Predstavoval teda pre sovietske velenie v danej situácii nezanedbateľnú silu. Jeho nevýhodou bola predovšetkým na tu dobu už slabá protitanková výzbroj, tvorená iba dvomi 45mm PTK a šesťnástimi protitankovými puškami. Protitankové pušky 14,5mm PTRD-41 stačili už iba na boj s ľahkými nemeckými tankami typu Pzpfw II, boli však stále ešte účinným prostriedkom pre boj s obrnenými transportérmi tankových granátnikov typu SdKfz 251.

Väčšina vojakov čs. práporu bola vyzbrojená automatickými puškami typu, AVT-40 ktoré im umožňovali viesť rýchlu a účinnú paľbu na veľkú vzdialenosť.