Keď som dostal nové číslo Spravodajca č.1 / 2017, hneď som ho otvoril aj prečítal. Pekné, obsahove dobré, ale hlavne pre nás starších ako spomienkové periodikum. Prečítal som Spomienky (1) Tonka Múdreho a ako by som čítal seba. To sme boli s kolegom Miškom Milasom ešte mladí velitelia SHPs (skupín hĺbkového prieskumu) keď vtedajší náčelník výsadkovej prípravy (NVP) 14. prieskumného práporu kpt. Josef Velička spolu s veliteľom roty hĺbkového prieskumu kpt. Jozefom Bodnárikom pripravili rotné taktické cvičenie SHPs.

Velitelia SHPs Michal Milas a Jozef Krajčír pred zoskokom

Úlohy sa losovali. Ja som si, ako Tonko Múdry opisuje, vybral úlohu, kde skupina mala okrem iných prieskumných úloh pripraviť na vyhodenie Hanušovský most. Presun sa uskutočnil ihneď po vysadení na letisku Prešov. Mám doma svoj Záznamník zoskokov, takže darmo, "co je psáno, to je dáno". Zvláštnosťou mosta je, že je stavaný do zákruty, teda je zakrivený. Keďže som vtedy býval v Prešove, cestu do Humenného a ďalej som poznal spamäti. Vľavo od tejto cesty som mal v lese na jeho okraji s dobrým výhľadom na most vybudované pozorovacie stanovištia.

Kpt. Josef Velička kontroluje pred zoskokom Michala Milasa

NVP kpt. Josef Velička potom, po skončení cvičenia, zhodnotil dobrú činnosť SHPs spolu s prípravou na znefunkčnenie mosta. Kolega Milas a ďalší velitelia SHPs, bolo nás vtedy päť, mali omnoho dlhšie presuny. Pokiaľ ide o hádzanie granátov, tak moji vojaci s výsadkovou prilbou na hlave plnili cvičenie č. 5 s RG-4 za chodu. Len si po odhodení granátu rukou so samopalom chránili tvár. Toto cvičenie plnila len moja rota, ani žiakom PŠ ( 1. a 4.rota ) to veliteľ útvaru nedovolil. Veľmi dobre poznám rádiostanicu RM-33D (nie RM-31) s ručným dynamom - tzv. bejkom, ako sa to čudo volalo.

Pod dohľadom mjr. Milana Vajgla kontroluje kpt. Josef Velička

Len na doplnenie. Rádiostanice typu RM-31 boli v „rádiovozoch“ na T-805. Na spojenie v skupine sme mali rádiostanice R-352. Až neskoršie som dostal do výzbroje typ R-129, ktoré pracovali v sieti proti riadiacim staniciam R-118, neskoršie R-3AT. Keď som bol v kurze "Výstrel" (2) v Solnečnogorsku (ZSSR), tak u nich mala táto stanica názov Výstrel. Pokiaľ ide o knihu " Hodina mŕtvych očí ", mal som ju na rote v knižnici a vojaci ju mali ako 1. učebnicu vojakov hĺbkového prieskumu, 2. kniha bola tiež od H. Thürka "Tygr ze Šangri La" a 3. učebnicou bol "Sborník Spravodajskej správy č.53/1972", ale to číslo už neviem presne. Ako vidieť, rhps so svojimi SHPs mala v rámci divízie svoje opodstatnenie.

Knihy "Hodina mrtvých očí" a "Tygr ze Šangri La"

Napriek tomu v rôznych knihách od dnešných moderných autorov sa o 3. rote hĺbkového prieskumu 14. prieskumného práporu spomína len jej názov. Za svoje pôsobenie vychovala značný počet výsadkárov, hĺbkových prieskumníkov, radistov, vodičov OT-65, radistov R-118 a neskoršie R-3AT. Bol to vždy dobrý kolektív, podstatné je, že naši výsadkári sa medzi sebou nestratili a sú hrdí na 3. rotu hĺbkového prieskumu 14. prieskumného práporu. Pekné čítanie a želám Vám veľa zdaru v ďalšej práci. Budem veľmi rád, keď táto moja spomienka bude impulz aj pre ostatných výsadkových veteránov.

Abs. J. Krajčír, J. Mikluš a M. Milas pri kontrole terčov
J. Krajčír, kpt. Bodnárik a M. Milas pri zapise zásahov

Poznámky :

(1) Spomienky A. Múdreho na výsadkárske začiatky - Spravodajca č. 1/2017, str. 8-10.

(2) Vyšší dôstojnícky kurz VYSTREL vo vojenskom meste Solnečnogorsk - 65 km sz. Moskvy

(3) Organizačná štruktúra prieskumného práporu 14. motostreleckej divízie :

Súvisiace informácie :