Po radosti zo skončenia vojny a po oplakaní jej obetí nastalo obdobie vyhľadávania, zatýkania a trestania vojnových zločincov, zradcov a kolaborantov. Takému postupu však predchádzalo takmer okamžite po príchode oslobodzovacích vojsk "impulzívne trestanie" zadržaných okupantov aj spoluobčanov obvinených z kolaborácie. Odplata mala často podobu vybavovania si osobných účtov formou ponižovania a lynčovania. Tomu však nemohli vo väčšine prípadov oslobodzovacie jednotky zabrániť - bojovali spravidla s ustupujúcim nepriateľom, alebo boli zamestnané inými povinnosťami. K trestaniu už zadržaných okupantov a kolaborantov, obvinených z vojnových a iných zločincov zákonnými formami mohli preto pristúpiť až po určitom čase :

Proces posudzovania a trestania viny okupantov a kolaborantov za zločiny spáchané po dobu okupácie krajiny sa však vyvíjal veľmi odlišne. Na oslobodených územiach Sovietskeho zväzu boli "súdne procesy" veľmi rýchle a tresty smrti sa vykonávali už krátko po vynesení rozsudkov. Podobne tomu bolo aj v Juhoslávii, zo začiatku však aj v Taliansku a Poľsku, ale aj vo Francúzsku a Československu. Mnohí vojnoví zločinci aj kolaboranti sa takej "spravodlivosti" vyhli útekom za hranice - alebo samovraždou. Až Norimberský tribunál s hlavnými predstaviteľmi nacistického režimu v Nemecku sa stal začiatkom "spravodlivého" posudzovania viny medzinárodnými tribunálmi na základe prijatých zákonov a predložených, ako aj overených dôkazov ...

Súvisiace externé informácie :