Po vojenskej porážke Nemecka sa víťazní Spojenci rozhodli postaviť pred súd jeho najvyšších pohlavárov, zodpovedných za rozpútanie agresívnej vojny a za veľké množstvo zločinov proti ľudskosti, spáchané nacistickým režimom. Aj keď sa Hitler, Goebbels, Himmler, Bormann a ďalší spravodlivosti vyhli, zostávalo ešte mnoho predstaviteľov obludnej nacistickej ideológie a štátu, ktorí sa mali zodpovedať za svoje činy. Okrem toho Spojenci považovali za zločinné celé nacistické organizácie - nacistickú stranu NSDAP, jej ozbrojené oddiely SS, tajnú políciu Gestapo aj ďalšie právnické subjekty. Na vypracovanie obvinenia a posúdenie viny nacizmu a jeho pohlavárov bol vytvorený medzinárodný súdny tribunál, pre ktorý boli prijaté potrebné právne normy na základe Londýnskej dohody o stíhaní vojnových zločincov z 8. augusta 1945, uzatvorenej medzi USA, ZSSR, Veľkou Britániou a Francúzskom.

Nacisti brutálne vraždili civilné obyvateľstvo - najmä Židov
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Obžaloba vznesená 6. októbra1945 vinila nacistických pohlavárov z úmyselného rozpútania vojnového konfliktu opakovanými agresiami na prelome 30. a 40. rokov. Obvinila nacistov aj z toho, že používali cez vojnu metódy, ktoré boli v rozpore z platnými (vtedajšími) vojnovými konvenciami. Mnohých zajatcov mučili, likvidovali ťažkou otrockou prácou, vyhladovaním a pod. Súd obvinil nacistov aj z cieľavedomej masovej genocídy Židov, Rómov, slovanského obyvateľstva a ďalších ľudí, realizovanej brutálne až do kapitulácie Nemecka. Po vypracovaní obžaloby tribunál rozhodol, že zločiny nacistov proti ľudskosti nemôžu zostať nepotrestané. Skutočnosť, že tak rozsiahle vraždenie nebolo vyvolané vojnovou nutnosťou potvrdili aj filmy z oslobodených koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré dokumentovali, že tzv. továrne na smrť realizovali "priemyslové zabíjanie" motivované rasizmom a xenofóbiou. Nacisti to považovali za konečné riešenie židovskej či inej otázky, čo potvrdili stovky ich dokumentov. Videoklip s komentárom je tu >>>

Vynesením rozsudkov nad 22 hlavnými pohlavármi nacistického Nemecka v októbri 1946 sa vyrovnanie so zločinmi neskončilo. V meste Norimberg sa konali aj tzv. Nasledujúce Norimberské procesy ( Procesy s vojnovými zajatcami pred norimberskými vojenskými tribunálmi ). Bolo ich celkom 12 a boli vedené proti vojenským, politickým a ekonomickým predstaviteľom Nemecka, ktorí sa zodpovedali zo spáchania konkrétnych vojnových zločinov. Procesy sa skončili až v roku 1949 - t.j. v dobe, keď sa už o jednote a spolupráci štátov "veľkej trojky" nedalo vôbec hovoriť. Začínajúce Studená vojna rozdelila aj zúčtovanie z minulosťou a Sovietsky zväz sa na ďalších procesoch už nezúčastňoval. V priebehu druhej svetovej vojny však bolo dohodnuté, že vojnoví zločinci sa majú aj súdiť v zemiach, kde vojnové zločiny páchali. Videoklip s komentárom je tu >>>

Nedodržiavali práva zajatcov a demolovali mestá aj dediny
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

V priebehu 2. svetovej vojny však bolo dohodnuté, že vojnoví zločinci sa majú tiež súdiť v zemiach, kde svoje zločiny páchali. Súdy s vojnovými zločincami sa konali vo všetkých od okupantov oslobodených zemiach v Európe. Súdili však aj kolaborantov. Vo všetkých štátoch okupovanej Európy dochádzalo k spolupráci s nemeckými okupačnými orgánmi a všetky mali svojich ikonických zradcov. Napr. v Nórsku to bol Vidkun Quisling, v Belgicku Leon Degrelle, vo Francúzsku premiér vichistickej vlády Pierre Laval. V povojnovom Československu bol súdený a popravený K. H. Frank aj ďalší predstavitelia tzv. protektorátu. Ale aj hlavní predstavitelia prvej “samostatnej“ Slovenskej republiky - na šibenici skončil aj jej exprezident Jozef Tiso. Videoklip s komentárom je tu >>>

Súvisiace externé informácie :