Po niekoľkomesačných prípravách a politických sporoch sa 2. decembra 1945 začal pred Národným súdom v Bratislave proces proti bývalým hlavným predstaviteľom Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945. Žalobcovia Ľ. Rigan, Ľ. Šujan a A. Rašla žalovali prezidenta vojnového "samostatného" slovenského štátu farára Jozefa Tisa, ministra vnútra Alexandra Macha a ( v neprítomnosti ) ministra zahraničných vecí Ferdinanda Ďurčanského z trestných činov zrady, kolaborácie a zrady povstania. Proces vedený predsedom súdneho senátu Igorom Daxnerom trval štyri mesiace. Dňa 15. apríla 2015 Národný súd v Bratislave odsúdil J. Tisa a F. Ďurčanského ( v neprítomnosti ) na trest smrti. Z pojednávania bola vylúčená kauza Alexandra Macha, ktorého až o mesiac neskôr odsúdili "iba" na 30 rokov väzenia.

V dňoch 19. a 20. marca 1947 na výzvu vysielača Hlas Slovenska ( vysielajúceho z Talianska ) vypukli demonštrácie za prepustenie J. Tisu z väzenia v Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom a Chynoranoch. Na upokojení situácie mala zásluhu aj Demokratická strana s katolíckym klérom, ktorí zároveň usilovali o udelenie milosti Tisovi. Milosť mu však mohol podľa zákona udeliť iba prezident republiky a preto sa kauza presunula do Prahy. Na intervencie zo Slovenska aj zo zahraničia zareagoval čs. prezident E. Beneš vyhlásením, že sa podriadi rozhodnutiu čs. vlády. Ta však odmietla prezidentovi udelenie milosti odporučiť a tak bol Jozef Tiso dňa 18. apríla 1947 popravený.