Do konca novembra 1914 vznikla na západnom fronte naprieč Francúzskom súvislá frontová línia, ktorá sa tiahla v dĺžke 700 km od Severného mora až po hranice so Švajčiarskom. Na konci roka 1914 žiadna z oboch bojujúcich strán neočakávala, že ďalšie tri roky ich čaká pozičná zákopová vojna a vedenie najdlhších, najkrvavejších a tiež aj najmenej presvedčivejších bitiek, aké história poznala. V danej situácii začali obidve bojujúce strany vylepšovať svoje obranné línie, ako aj hľadať spôsoby na ich prekonanie. Napriek hrozivému počtu strát, spôsobených guľometnou paľbou pri čelných úderoch na obranné línie protivníka, väčšinu strát spôsobila paľba ťažkých diel : otvoriť >>>

Keď sa na jar 1916 rozpútali Nemci veľmi ťažké a mimoriadne krvavé boje v okolí mesta Verdun, dohodoví velitelia v snahe odvrátiť katastrofu na fronte, rozhodli sa urýchliť ofenzívu Britov asi 200 km západne, na rieke Somme. Ofenzíva na Somme bola najväčšou dohodovou ofenzívou v 1. svetovej vojne. Hoci sa v nej nepodarilo uskutočniť významný prielom nemeckých obranných línií, masakra splnila cieľ ofenzívy na Somme - uvoľnila tlak pri Verdune. Napriek nesmiernym stratám na obidvoch bojujúcich stranách boli ich územné zisky zanedbateľné a situácia na bojisku sa tak príliš nezmenila. S cieľom zvrátiť patový stav, nasadili Briti v jeseni do bojov na Somme prvý krát novú zbraň - tanky : otvoriť >>>