Trenčiansky Cisársky a kráľovský peší pluk č. 71 Galgótzy bol plukom spoločnej rakúsko-uhorskej armády. Vznikol 1. februára 1860 v Benátkach. Bojoval v prusko-rakúskej vojne (1866) aj v Bosne pri potlačení povstania (1878) a zúčastnil sa (1880 -1882) okupácie Bosny a Hercegoviny. V roku 1882 sa stálou posádkou veliteľstva pluku, jeho dvoch poľných práporov, náhradného práporu a doplňovacieho veliteľstva až do vypuknutia 1. svetovej vojny stal Trenčín. Mesto vybudovalo pre pluk nové "Fridrichove" kasárne - dnes Kasárne SNP s hlavným vchodom pred železničnou stanicou Trenčín a autobusovou stanicou SAD.

Dočasné veliteľstvo na námestí a vtedajšie Fridrichove kasárne
c.k. pešieho pluku 71 v Trenčíne na prelome 19. a 20. storočia

Pluk bol doplňovaný regrútmi z už uvedených troch žúp na území dnešného Slovenska. Z hľadiska národnostného zloženia malo v roku 1914 približne 85% jeho kmeňového stavu mužstva pluku slovenský pôvod. Po vypuknutí vojny bol pluk už v auguste 1914 nasadený v Haliči proti Rusku, od novembra 1916 proti Taliansku na rieke Soča a od jesene 1917 na rieke Piave. Obrovské straty na životoch vyvolali v radoch najmä prostých vojakov vlnu nespokojnosti a značne otriasli ich bojovou morálkou, čo sa o.i. prejavilo aj vzburou navrátilcov v náhradnom prápore pluku v Kragujevci. Podrobnejšie informácie o histórii pluku sú tu : otvoriť >>>

radový vojak   rotný   dôstoj. zástupca

Blúza vojaka v egalizácii C. a K. pešieho pluku 71

práporčík   nadporučík   podplukovník

Náhradný prápor pluku bol v máji a júni 1918 dislokovaný v posádkovom meste Kragujevac. Jeho úlohou bolo pripraviť na taliansky front jeden z ďalších doplnkov, ktorý mal byť zostavený z čerstvo odvedených mladých vojakov a navrátilcov z ruského zajatia, ako aj zo starších záložníkov. Mnohí zajatci boli v Rusku už od roku 1914 a 1915 až do podpisu Brest-litovskej dohody, podľa ktorej ich Rusko muselo vrátiť do Rakúsko-Uhorska. Na to, čo mnohých z nich čakalo doma, nemohli byť pripravení. Uvedená skutočnosť, ako aj zloženie veliteľského zboru zohrali negatívnu úlohu v nasledujúcich udalostiach.

Základné informácie o vzbure

Vzbura vypukla večer 2. júna 1918, keď sa vojaci vracali z vychádzky a vojak Martin Riljak sa pod vplyvom alkoholu dostal do stretu s poddôstojníkom Antonom Bednárom. Riljaka sa však zastali ostatní vojaci, ktorí Bednára zbili a množstvo ďalších so zbraňou v ruke vyšlo medzi 21. a 22. hodinou z kasární a rozhodlo sa postaviť proti nasadeniu jednotky na fronte. Väčšina nováčikov sa vzbure vyhla a z miesta utiekla k budove veliteľstva, časť vzbúrencov sa chcela zmocniť skladu munície. Druhá skupina prenikla k železničnej stanici, kde prerušila telegrafné spojenie. Sklad munície ani železničnú stanicu sa však nepodarilo obsadiť.

Veliteľ náhradného práporu podplukovník Artúr Marx povolal na potlačenie vzbury jednotky dragúnov a delostreleckú batériu, ktoré po vyčistení mesta zaútočili na kasárne. Vzbúrenci sa po delostreleckej paľbe a pre nedostatok streliva napokon vzdali. O piatej hodine 3. júna bola vzbura potlačená. Po určení účastníkov vzbury sa 8. júna konal stanný vojenský súd, ktorí z 81 vzbúrencov odsúdil 44 vojakov k trestu smrti a mnohých ďalších k dlhoročným trestom väzenia. Poprava zastrelením sa konala za mestom na starej srbskej strelnici. Priebeh popravy je opísaný v informácii o spomienkovom stretnutí k 95. výročiu vzbury a popravy tu : viac >>>

Poznámka : V multimediálnej informácii o c.k. pešom pluku 71 a Kragujevskej vzbure, zostavenej k 95. výročiu popravy 44 vzbúrencov, nie sú z dôvodu zastavenia činnosti použitého servera funkčné vložené videoklipy. Ich prenesenie na server YouTube bude prebiehať postupne...