Po kampani v Sýrii bol 11. čs. peší prápor - Východný presunutý naspäť do Egypta. V tábore Ez Zib pri mestečku Naharia ho doplnili noví dobrovoľníci aj vojaci vyliečení zo zranení a malárie v Sýrii. Potom sa prápor presunul do tranzitného tábora pri Alexandrii, kde bol doplnený o nováčikov z výcvikového tábora v Agami. Keď prišiel rozkaz k nalodeniu, čs. vojaci dostali novú obuv a po polnoci 24. októbra 1941 nastúpili na dva austrálske torpédoborce - na Napier a Healtthy. Na ich palubách sa dozvedeli že cieľom ich cesty je obkľúčená pevnosť Tobruk, mesto s prístavom na stredozemnom pobreží Líbye.

Obranné pásmo okolo Tobruku malo šírku asi 50 km a tvoril ho systém opevnení pospájaných zákopmi aj chodbami, ktorý bol vybudovaný pôvodnou talianskou posádkou Tobruku. Priestory boli husto a nepriehľadne zamínované. Austrálski pešiaci s podporou britského delostrelectva a letectva dobyli Tobruk, významný taliansky oporný bod v Líbyi už 22. januára 1941. Dobytím aj udržaním Tobruku znemožnili zásobovať talianske vojská a Nemecký africký zbor ( Afrikakorps ), ktoré prenikali smerom k Egyptským hraniciam. Ich cieľom bolo dobyť Suezský prieplav, čo by malo pre Spojencov (západných aj ZSSR) veľmi závažné až katastrofické následky.

Mapa bojiska pri Tobruku - po "kliknutí" sa zväčší.

Po nočnom vylodení a spánku v Tobruku bol 11. čs. peší prápor - Východný zaradený do poľskej Samodzielnej Brygady Strzelcov Karpatskich a prevzal asi 6 km dlhý úsek obrany na pravom krídle v západnej časti perimetra pozdĺž cesty do Derny. Spolu s Britmi a Poliakmi vystriedali austrálsku posádku, ktorá si obranou Tobruku vyslúžila legendárnu povesť. Goebelsova propaganda ich nazvala "krysami lapenými do pasce" a austrálski vojaci prevzali pomenovanie "tobrucké krysy". Úlohou čs. práporu, rozmiestneného medzi morským pobrežím a výšinou Medauar, bolo zastaviť nepriateľské jednotky útočiace na jeho úseku v smere na pevnosť, vykonávať prieskum v priestore medzi obrannou líniou a postaveniami nepriateľa a po prelomení jeho obrany pripojiť sa k prenasledovaní nepriateľa v smere na západ.

Zákopy talianskych a nemeckých jednotiek boli po ich ústupe z Tobruku vzdialené od obrannej línie čs. práporu 500 až 2 000 m a nepriateľ ich postupne zdokonaľoval. Hlavnou činnosťou čs. vojakov bol preto ich prieskum, vykonávaný najmä v noci a to s cieľom zistiť rozmiestnenie nepriateľa a silu posádok v jeho oporných bodoch, ich vybavenie palebnými prostriedkami a zmeny v postaveniach nepriateľa. Prieskumnú hliadku tvorilo päť vojakov-dobrovoľníkov a jej veliteľom bol spravidla dôstojník. Terén pod návrším Medauar bol prerušený viacerými riečiskami vyschlých potokov (waadi) kde prieskum vykonávali aj talianske aj nemecké hliadky a preto sa často dostali do kontaktu s hliadkami čs. jednotiek.

Bojisko čs. vojakov v púšti pri Tobruku
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Obrancovia obkľúčeného Tobruku preukázali vysokú morálku; zvládli ich dlhodobé odstreľovanie aj každodenné nočné bombardovanie, ťažkosti z pobytu v stiesnených zákopoch a krytoch, ako aj jednotvárnosť stravy a stály nedostatok vody. Britská 8. armáda generála Alana Cuninghama začala 18. novembra 1941 od egyptských hraníc operáciu Crusader (Križiak) proti nemecko-talianským silám v Líbyjskej púšti. Jej úlohou bolo zatlačiť vojská generála Ervina Rommela na západ a obnoviť z pevniny spojenie s obkľúčeným Tobrukom. Po dlhej dobe, čo vojská stáli proti sebe bez pohybu na hraniciach Egypta, bol útok Britov pre Rommela prekvapením. Chystal totiž vlastný úder na tobruckú pevnosť, ale teraz ho musel odvolať. Nemeckí a talianski vojaci boli totiž odkázaní na nepravidelné zásobovanie. Ich konvoje sa často stávali terčom útokov najmä z Malty a tak sa k nim dostávala len asi tretina prepravovaného materiálu.

Z obkľúčeného Tobruku časť jednotiek začala útok smerom na Dernu. Útočnú skupinu tvorila aj poľská pechota a dve čs. roty. Keď prenasledovanie nepriateľa prevzala novozélandská divízia, jednotky útočnej skupiny sa vrátili späť do Tobrúku. Front sa zastavil pri mestečku Gazala asi 30 km západne od Tobruku, ktorého obrana sa skončila 10. decembra 1941, ale prápor tam zostal až do 7. apríla 1942. Jeho roty boli doplnené vojakmi z výcvikového strediska v Egypte a po krátkom odpočinku boli poverené pozemnou ochranou britských letísk v okolí Tobruku. Poľská brigáda bola v máji 1942 premiestnená do Iraku a 11. čs. peší prápor - Východný bol o mesiac neskoršie dislokovaný v okolí mesta a prístavu Haifa. Počas bojov pri obrane Tobruku mal čs. prápor o sile 643 mužov ( Slovákov z nich bolo 250 ) 14 padlých, 26 ťažko a 55 ľahko ranených. Úlohu podieľať sa na obrane Tobruku splnili vojaci 11. čs. pešieho práporu - Východného so cťou. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Tobruk bránili vojaci jednotiek z Poľska, Veľkej Británie,
Indie, Austálie a Československa. V pravo sú čs. vojaci
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Po presune do Palestíny bol 11. peší prápor reorganizovaný na 200. čs. ľahký protilietadlový pluk ( veliteľ plk. Karel Klapálek ). Tento nový čs. vojenský útvar sa zúčastnil na protilietadlovej obrane prístavu Haifa a miestnych rafinérií, bejrútskeho prístavu a letísk v okolí Haify. Ďalšie bojové úlohy plnil pluk aj po presune do severnej Afriky od konca decembra 1942 pri protilietadlovej obrane prístavu Tobruk aj okolitých letísk. Jeho bojové nasadenie sa skončilo 12. júna 1943 po kapitulácii nemeckých vojsk v severnej Afrike. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Na začiatku júla 1943 sa začal presun 200. čs. ľahkého protilietadlového pluku ( 1578 osôb ) spolu s časťou príslušníkov čs. vojenskej skupiny na Strednom východe ( 227 osôb ) námornou cestou do Veľkej Británie. Do konca decembra 1944 prešlo registráciou čs. vojenských úradov na Strednom východe celkom 2489 vojakov. Z uvedeného počtu sa ich k slovenskej národnosti hlásilo 402 (16,4%). Po nalodení na parník Mauretania sa 5. júla 1943 začal ich presun okolo afrických brehov do Kapského Mesta a cez Atlantický oceán veľkým oblúkom okolo brazílskych brehov k britským ostrovom. Po plavbe dlhšej než 25 000 km ich loď pristala 11. augusta 1943 v prístave Liverpool a čs. vojaci boli prepravení do tábora vo Wivenhoe pri Colchestry. 26. augusta 1943 bol 200. ľahký protilietadlový pluk rozpustený a jeho príslušníci boli začlenení do vytváranej 1. čs. samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii. Viac je tu : otvoriť >>>

Československí tankisti vylodení vo Francúzsku

Najmä mladých ľudí chcel do kín prilákať český režisér V. Marhoul spoločným slovensko-českým výpravným filmom Tobruk. Film zachytáva osudy vojakov 11. čs. pešieho práporu Východného pri obrane Tobruku v líbyjskej púšti, ktorí po boku vojsk Veľkej Británie na jeseň roku 1941 bránili strategický prístav s jeho perimetrom proti nemeckým a talianskym jednotkám na severe Líbye. Externá stránka o filme čs. Tobruk (2009) s fotoalbumom : otvoriť >>>