V LIKVIDAČNOM TÁBORE OSVIENČIM ZAHYNULI AJ OBČANIA ZO SLOVENSKA
Vagónovanie Židov Tábor v Osvienčimi Niekoľkí prežili... Koniec v krematóriu

Oslobodenie koncentračného tábora Osvienčim

Dňa 27. januára 1945 oslobodili vojská 1. ukrajinského frontu pri Krakove posledných 7600 väzňov nacistického koncentračného a likvidačného tábora Osvienčim. Okrem nich tam našli aj 684 nepochovaných mŕtvych tiel. Odhaduje sa, že v tábore po dobu jeho činnosti zahynuli asi štyri milióny ľudí. Keď sa v rámci zimnej ofenzívy Červenej armády blížili k Osvienčimu sovietske vojská, strážne jednotky SS presunuli asi 98 tisíc väzňov do táborov na západe. Pri vyčerpávajúcich pochodoch v zime na veľké vzdialenosti zomierali stovky väzňov. Esesáci strieľali bez zábran vyčerpaných a podvyživených väzňov, ktorí už nevládali pochodovať :  viac >>>

Obr. 10154a Obr. 10154b

( Po kliknutí sa foto zväčšia )

Vyhladzovací tábor v Osvienčime Nemci zriadili v júni 1940 pôvodne ako tábor pre poľských vojnových zajatcov. Keď v júli 1941 nacistické vedenie Nemecka sa rozhodlo realizovať tzv. konečné riešenie židovskej otázky, nariadil H. Himmler, ríšsky vodca SS, prebudovať tábor na zariadenie schopné likvidovať desaťtisíce väzňov. Ďalšie „továrne smrti“ postupne vznikli v Treblinke, Sobibore, Belžeci a Chelmne. Deportácie Židov do Osvienčimu sa začali už na jeseň 1941, hromadná likvidácia židovského obyvateľstva na jar 1942 :  viac >>>

Obr. 10154c Obr. 10154d

( Po kliknutí sa foto zväčšia )

V Nemeckom okupovaných krajinách vyhľadávali špeciálne komandá Židov a sústreďovali ich v zberných táboroch. Najprv im zabavili peniaze, klenoty a všetko čo malo cenu, potom ich natlačili do dobytčích vagónov. Počas niekoľkodňovej cesty bez vetrania, vody, potravín a ohľadu na počasie zahynulo mnoho deportovaných už vo vagónoch. Do vyhladzovacieho tábora Osvienčim prichádzali okrem transportov poľských a nemeckých Židov od leta 1942 aj transporty s deportovanými z Francúzska Holandska, Belgicka, Grécka, Talianska, Nórska, Chorvátska a Slovenska :  viac >>>



Videoklip je uverejnený na w-stránke YouTube

O osude ľudí z transportov sa rozhodovali príslušníci SS hneď po ich príjazde do tábora. Tzv. selekcia sa vykonávala na železničnej rampe po vystúpení ľudí z vagónov. Rozdeľovali ich na schopných pracovať a na ostatných. Asi 80 % z deportovaných oddelili po ich príjazde do tábora a okamžite ich posielali do neďalekých plynových komôr. Boli to predovšetkým všetky deti do 14 rokov, muži nad 60 a ženy nad 45 rokov, ako aj starí, slabí a chorí ľudia. Do konca roka 1944 povraždili v tábore plynom dva a pol milióna Židov. Telá mŕtvych potom spaľovali v peciach táborového krematória :  viac >>>

Obr. 10154ma1
( Po kliknutí sa mapa zväčší )

Práceschopní väzni museli žiť v neľudských podmienkach a pracovať ako otroci v okolitých pracovných táboroch až do úplného vysilenia. Mnohí z nic neprežili kruté podmienky v tábore dlhšie ako 70 dní. Väčšinou ich nasadili na nútené práce v neďalekých chemických továrňach patriacich koncernu I.G. Farben. Asi pol milióna väzňov tam podľahlo epidémiám, chorobám z hladu, vyčerpania a podchladenia. Mnoho ich bolo povraždených aj surovými príslušníkmi SS. Posledné obete si vybrali vražedné "pochody smrti" používané k odsunu väzňov pri evakuácii tábore pred príchodom oslobodzovacej sovietskej armády.

Pokračovanie informácie a 2. časti dokumentárneho filmu :  otvoriť >>>

Súvisiace informácie :

  • V marci 1942 sa začali deportácie Židov zo Slovenska
  • Tragický osud Židov v Slovenskom štáte (1939 -1945)
  • ( administrátor použil foto z wikipedie )


    <<<  späť na hlavnú stránku
    Vymenené: 28. 01. 2015