Po zániku Česko-slovenska odmietol odovzdať Nemecku zastupiteľský úrad v Poľsku tiež čs. veľvyslanec vo Varšave a naďalej funkčný zostal aj čs. konzulát v Krakove. Práve ten zohral veľmi významnú úlohu pri formovaní čs. odbojového centra v Poľsku. Na čs. konzulát v Krakove totiž prichádzala väčšina osôb, ktoré stihli prekročiť poľské hranice s cieľom bojovať proti nacistickému Nemecku. Čs. vojaci, ktorí sa dostali do Poľska, utvorili 30. apríla 1939 v Bronoviciach pri Krakove Zahraničnú vojenskú skupinu československú, ktorá sa stala základom budúcej čs. vojenskej jednotky v Poľsku.

Ich právne postavenie v Poľsku však bolo veľmi problematické. Odmietavý postoj poľských orgánov k formovaniu čs. vojenských osôb sa postupne zmierňoval. Dôvodom bolo narastanie hrozby nemeckej agresie proti Poľsku. Koncom augusta čs. vojaci už mohli vstupovať do poľskej armády, čo využili najmä letci. 30. augusta odišiel transport 682 Čechov a Slovákov do výcvikového tábora, ktorý im poľské velenie pridelilo v Lesznej, kam sa mala presunúť aj skupina 186 mužov z Bronovíc.

Čs. dobrovoľníci v Krakove a čs. tábor Malé Bronovice
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Na žiadosť príslušníkov čs. vojenskej emigrácie v Poľsku, ktorí prejavili vôľu bojovať proti Nemecku, poľský prezident Ignacy Mościcky 3. septembra 1939 vydal dekrét o utvorení Českej a slovenskej légie v Poľsku. Jej veliteľom sa stal čs. armádny generál Lev Prchala, ale v skutočnosti túto funkciu zastával podplukovník Ludvík Svoboda. Légia sa mala skladať z dobrovoľníkov sústredených v táboroch Bronovice pri Krakove a Lesznej, zväčša vojenských osôb, ktoré opustili Protektorát a Slovensko s úmyslom bojovať proti nacizmu. Predpokladalo sa aj jej rozširovanie o Čechov a Slovákov žijúcich v Poľsku.

Plánované spojenie skupín sa pre spád vojny nepodarilo. Skupina z Bronowic, v ktorej napokon ostalo len 189 mužov, sa síce presunula do Lesznej, ale tábor bol už opustený. Skupina potom 19. septembra po strastiplnej ceste prekročila rumunské hranice. Z Rumunska bola odoslaná do Bejrútu. Druhá skupina po presune z Lesznej cez Sarnu, Rovno a Krasno sa v Tarnopole zúčastnila obrany mesta. Z iniciatívy pplk. L. Svobodu, ktorý dohodol so sovietskym vojenským atašé vo Varšave prechod do ZSSR, celá skupina 19. septembra prekročila rieku Seret v Rakowe, kde ju prevzali sovietske jednotky. Po internácii časť dobrovoľníkov prešla do Francúzska a 93 mužov zostalo v ZSSR.

Arm.gen. Lev Prchala a pplk. Ludvík Svoboda

Na území Poľska obsadenom sovietskou Červenou armádou, zostalo 27 mužov čs. jednotky pod velením slovenského npor.v.z. P. Styka, ktorá pri meste Hluboczek Wielky zasiahla proti útočiacim nemeckým lietadlám. Ďalší Česi a Slováci, 93 mužov, bojovali v septembri 1939 proti nacistom v Poľskom letectve na letisku Dęblin. Do operačnej činnosti sa však zapojili iba niekoľkí, medzi nimi aj čatár Josef František, jeden z najúspešnejších čs. letcov v zahraničnom odboji. Časť napokon preletela do Rumunska, časť sa dostala do ZSSR, kde sa pripojila k Svobodovej skupine. Po internácii čs. skupiny v ZSSR odišla časť z nich do Francúzska, ale väčšina bola na jar 1941 premiestnená do Palestíny, kde boli zaradení do čs. jednotiek vznikajúcich na Strednom východe :  viac >>>

Aj keď sa čs. zahraničná vojenská skupina po napadnutí Poľska nemala možnosť sformovať a bojovať ako celok po boku poľskej armády, bola vo vojne s Nemeckom prvým a jediným spojencom Poľska. Patrí jej preto historické miesto prvej bojovej jednotky čs. ozbrojených síl, vznikajúcich v zahraničí. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Odkazy na externé informácie o teminológii a výrazoch použitých v tejto informácii (s prílohami)