Pred vypuknutím prvej svetovej vojny súperilo o moc a prestíž šesť mocností: Veľká Británia, Francúzsko a Rusko v bloku Trojdohody s Trojspolkom Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Talianska. Oba bloky zbrojili na konflikt medzi nimi. Dôvodom na vojnu sa stal atentát uskutočnený 28. júna 1914 v Sarajeve na následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda d'Este aj jeho manželku. Rakúsko-Uhorsko, povzbudzované nemeckým cisárom, využilo atentát ako dôvod k napadnutiu Srbského kráľovstva. Spoločne s Nemeckom rozpútali dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Rozdelenie štátov Európy v dvoch súperiacich blokoch
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Prvá svetová vojna mala pre bývalé Srbské kráľovstvo a jeho občanov tragické následky : 30% obyvateľov Srbska bolo usmrtených, jeho hospodárstvo bolo vydrancované a zničené, srbské vojenské cintoríny boli husto rozosiate po teritóriu celej Európy. Okrem cintorínov na bojiskách zostali hroby aj pri zajateckých a internačných táboroch - najväčšie z nich sa nachádzali práve v Podunajsku.

"Truppenspital" a provizórne infekčné oddelenie nemocnice v Trenčíne
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Najviac pochovaných obetí vojny z krajín na území Balkánu, ktoré sa k nim hlásili podľa miesta ich pôvodu, bolo povojnové Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorých bolo na území Slovenska celkom 8 346. Z uvedeného počtu boli Srbi najviac zastúpení vo Veľkom Mederi a jeho okolí. V samotnom Veľkom Mederi 5 464 Srbov, v okrese Komárno celkovo 5 825 pôvodom z územia vtedajšieho Kráľovstva SHS.

Schodisko z dolnej časti vojenského cintorína vedúce ku kaplnke SHS
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Mesto Trenčín sa v Srbsku dostalo do povedomia v povojnových časoch 1. ČSR najmä vďaka slovenským vojakom - príslušníkom 71. trenčianskeho pluku, ktorí sa vzbúrili v Kragujevci na sklonku 1. svetovej vojny. Mimoriadne väzby Trenčína s Kragujevcom prispeli k rozhodnutiu vybudovať v Trenčíne kaplnku s kostnicu, kde by boli sústredené kosti obetí vojny, pochádzajúcich z územia povojnového Kráľovstva SHS. Mesto v roku 1925 vyčlenilo pozemok v susedstve mestského cintorína pre stavbu kaplnky s kostnicou. Posviacka kaplnky SHS sa uskutočnila 6. mája 1928. Podrobnejšie informácie o vzniku kaplnky (od B. Radovanovića) v publikácii vo formáte PDF sú na str. 52 až 68 tu : otvoriť >>>

Kaplnka SHS prešla v jeseni 2019 dôkladnou rekonštrukciou
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Po druhej svetovej vojne sa na kaplnku akosi pozabudlo, obrástli ju tuje aj krovie a mnoho Trenčanov o jej existencii vôbec nevedelo a nevie ani dodnes. Kaplnka aj kostnica sa stali niekoľkokrát aj terčom vandalov. Poslednú opravu stavby a niekoľkých hrobov okolo vykonala z iniciatívy mesta Trenčín skupina členov Asociácie UN-Veteran Slovakia v lete 2008. Na 100. výročie skončenia I. svetovej vojny bola z iniciatívy Srbsko slovenského spolku SLOGA na kaplnku umiestnená informačná tabuľa. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Po odstránení tují a krovia je kaplnku SHS už vidieť
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

V tomto roku srbské spolky SLOGA a PODUNAVLJE s podporou mesta Trenčín uskutočnili rozsiahlejšiu rekonštrukciu po mnoho rokov chátrajúcej stavby kaplnky aj kostnice. Jej slávnostné posvätenie sa konalo 8. novembra 2019 od 10,30 hodiny, ktorého sa zúčastnili okrem pozvaných hostí a inštitúcií aj viacerí občania z Trenčína a jeho okolia. Plagát ako pozvánka s programom posvätenia aj sprievodných podujatí v Trenčíne je tu : otvoriť >>>

Jedným zo symbolov utrpenia, ale aj vytrvalosti a úsilia bojovať za svoju vlasť, sa po ústupe Srbov cez albánske hory k moru a preprave na ostrov Korfu, stala vojenská pieseň Tamo daleko. Informácie o vzniku a odkaze piesne pre súčasnosť v češtine aj v srbštine sú tu :

Pieseň sa stala pre Srbov symbolom ich schopnosti prežiť v bojoch proti presile aj krutej zime v horách, ich odhodlaniu obnoviť svoje vojsko a znova bojovať s nepriateľmi za slobodu svojho národa. Podrobnejšie informácie o "albánskej golgote" Srbov pri ústupe cez albánske hory k Jadranu sú tu :