Mníchovská dohoda vytýčila štyri pásma pohraničia, ktoré Nemecko v dobe od 1. do 7. októbra 1938 obsadilo a 8. októbra 1938 obsadilo aj Petržalku. Presné vytýčenie hraníc bolo úlohou samostatnej nemeckej a československej delimitačnej komisie. Štátna hranica s Nemeckom bola 21. októbra 1938 prehlásená za definitívnu. Prezident Beneš odstúpil a 5. októbra a 22. októbra odletel do Veľkej Británie. Na rokovaní českých a slovenských politikov v Žiline 6. októbra vznikla dohoda, na základe ktorej získalo Slovensko v novembri 1938 autonómiu v oklieštenej ČSR.

Dve fotografie zo začiatku "odovzdávania" čs. pohraničia v októbri 1938
( po kliknutí sa foto zväčší )

Československo po strate pohraničných oblastí, zabraných na začiatku októbra 1938 nacistickým Nemeckom v zmysle Mníchovského diktátu, bolo obkolesené až po východnú hranicu s Rumunskom už iba znepriatelenými štátmi. Zložitej situácie, ktorú ČSR spôsobil Mníchovský diktát, sa rozhodlo využiť aj beckovské Poľsko, ktoré žiadalo odstúpiť Tešínsko. Vláda ČSR nemala inú možnosť, iba ako Poľsku vyhovieť. Poľská armáda vstúpila na územie Tešínska a do 11. októbra aj do oblasti. Neskoršie vznieslo Poľsko nároky aj na niektoré územia v regióne Oravy a Spiša :

Maďarské kráľovstvo bolo nepriateľom ČSR už od jej vzniku 28. októbra 1918. Po diktáte z Mníchova vznieslo nároky na rozsiahle územia južného aj východného Slovenska a juhozápadnej časti zakarpatského územia ČSR s názvom Podkarpatská Rus. Maďarsko svoje nároky na diplomatickej úrovni po vzore Nemecka podporilo aj priamou vojenskou konfrontáciou na hraniciach s ČSR. Maďarskí ozbrojenci zákerne napádali príslušníkov ochrany štátnej hranice ČSR, organizovaných v jednotkách s názvom Stráž obrany štátu. Ozbrojené konflikty sa na hraniciach Podkarpatskej Rusi rozvinuli prakticky na úroveň do regulárnej, aj keď nikdy nevypovedanej vojny.

(*) Názov republiky "Česko-slovensko" bol prijatý (až po odstúpení pohraničia) pre tzv. druhú ČSR.

Odkazy na v texte použité termíny a názvy sú objasnené v prílohe : otvoriť >>>