Na začiatku augusta 1944 bol z ľavokrídelných vojsk 1. ukrajinského frontu vytvorený 4. ukrajinský front, ktorý sa stal spojovacím článkom medzi dvomi strategickými smermi: varšavsko-berlínskym a podunajským. Keď bolo politické a vojenské vedenie Sovietskeho zväzu požiadané o poskytnutie pomoci povstaniu na Slovensku, ľavokrídelné vojska 1. ukrajinského frontu a vojská 4. ukrajinského frontu uskutočnili v septembri a októbri Východokarpatskú operáciu. V zostave vojsk sovietskych vojsk 1. UF pôsobil aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR. V priebehu operácie sa tak od 20. septembra 1944 začalo aj oslobodzovanie východoslovenských území predvojnového Československa. Podrobnejšie informácie o situácii na východnom fronte sú tu : otvoriť >>>

Ako priama vojenská pomoc Sovietskeho zväzu povstaniu na Slovensku sa vo východných Karpatoch 8. septembra začala Východokarpatská útočná operácia vojskami 1. a 4. ukrajinského frontu sovietskej Červenej armády. Pred jej začatím sa ich vojská nachádzali približne na čiare, ktorá viedla od Krosna cez Sanok - Skole - Krasnoiľsk vo vzdialenosti asi 40 až 50 km od severovýchodných hraníc predvojnového Československa. Operáciu začali vojská nachádzajúce sa na rozhraní 1. a 4. ukrajinského frontu. Do zostavy 38. armády 1. UF bol preradený aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR. Operácia trvala do 30. novembra, jej súčasťou boli Karpatsko-duklianska a Karpatsko-užhorodská operácia . Vojská Červenej armády aj 1. čs. armádneho zboru v Sovietskom zväze utrpeli v ich priebehu vysoké straty.

Ťažké boje v karpatských priesmykoch

Prístupy ku Karpatom bránila nemecká armádna skupina "Heinrici", tvorená nemeckou 1. tankovou armádou a maďarskou 1. armádou. [1] V náročnom horskom teréne na severovýchod od mesta Krosno, po vyše dvojhodinovej delostreleckej a leteckej príprave, vyrazila 8. septembra o 8,45 h do útoku pechota 38. armády s podporou 50 tankov a samohybných diel. Podarilo sa jej preraziť prvé pásmo nepriateľskej obrany, postupne však narážala na čoraz silnejší odpor. Ich obranu sa jej však nepodarilo prekonať ani za cenu vysokých strát. Pred koncom prvej polovice septembra boli do bojov nasadené aj sily 4. UF - celá 1. gardová armáda, 18. armáda a 17. gardový strelecký zbor. Externá informácia je tu : otvoriť >>>

Plán útočnej operácie ČA v Karpatoch - "kliknutím" mapu zväčšiť

Do útočnej operácie bola na ľavom krídle vojsk 38. armády zasadená 2. čs. paradesantná brigáda ako ľahká pešia jednotka. Oslobodila Besko, niekoľko obcí južne od Sanoku a spolu s tankistami aj obec Pulavy. Počas bojov stratila 625 mužov, dosiahla však pozoruhodné bojové úspechy a získala potrebné bojové skúsenosti. Dňa 19. septembra bola stiahnutá z bojov a od 25. septembra začala byť letecky postupne prepravovaná na slobodné územie Slovenska ako pomoc pre povstalecké ozbrojené sily. Jej malé jednotky boli okamžite po prílete nasadzované na miesta najťažších bojov proti postupujúcim nemeckým silám. Podrobnejšia informácia je tu : otvoriť >>>

Na pomoc SNP prišli zo ZSSR ako prví čs. letci a výsadkári
( po kliknutí sa foto zväčší )

Na poľnom letisku Zolná 17. septembra pristalo 21 stíhacích lietadiel (La5 FN) 1. čs. stíhacieho pluku v ZSSR. Pluk vznikol v júni 1944 na letisku Kubinka pri Moskve a jeho základom boli veľmi skúsení čs. piloti RAF, ktorí tam prišli z Veľkej Británie. Tam sa k nim pridali aj dvaja slovenskí piloti. Stíhači 1. čs. stíhacieho pluku sa úspešne zapojili do bojov na podporu povstaleckej armády. Do 25. októbra, keď sa nepriateľ priblížil k základni pluku, nalietali takmer 376 operačných letov, jeho piloti zostrelili 9 nemeckých lietadiel, na zemi zničili 10 lietadiel, 2 tanky, 1 obrnený voz, 3 delostrelecké a 3 mínometné batérie, 3 guľometné hniezda, 77 nákladných a 13 osobných áut, 3 lokomotívy atď. Ďalšie pozemné ciele boli poškodené alebo zničené. Podrobnejšia informácia je tu : otvoriť >>>

Plán nemeckej obrany v Karpatoch - "kliknutím" mapu zväčšiť

Po ťažkých a zdĺhavých bojoch v predhorí Karpát a na prístupoch k čs. hraniciam 20. septembra sa na slovenské územie ako prvé prebojovali vojská 1. gardovej armády. [2] Jednotky 1. čs. armádneho zboru vstúpili na slovenské územie 6. októbra v priestore Duklianskeho priesmyku. Po prekonaní nemeckej obrany na hlavnom horskom hrebeni museli sovietski aj čs. vojaci znova viesť tvrdé boje o východy z pohoria Karpát. Do 23. októbra sa front posunul o 15 - 20 km na juh a juhozápad od Duklianskeho priesmyku a zastavil sa v doline rieky Ondavy.

Straty v bojoch za oslobodenie vlasti

Do konca októbra postúpili útočiace vojská ČA na fronte širokom asi 400 km do hĺbky 40 - 110 km a oslobodili Podkarpatskú Rus aj severné a východné časti východného Slovenska. Všetky nemecké pokusy o protiútok boli neúspešné. Prvý krát vo vojenskej histórii bol v bojoch na širokom fronte prekročený mohutný a silno bránený horský masív, zdolaním ktorého sa otvoril karpatsko-pražský strategický smer. V ťažkých bojoch padlo 21 000 sovietskych vojakov, 84 000 ich bolo ranených a nezvestných, 935 čs. vojakov padlo a vyše 4000 ich bolo ranených. Medzi nimi bol aj generál J. Vedral Sázavský, ktorého zabila protitanková mína asi 100 metrov za čs. hranicou.

Terén v Karpatoch v jeseni 1944 a obnovenie hranice ČSR čs. jednotkou
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Karpatsko-duklianska operácia mala trvať iba päť dní, nakoniec sa však o Dukliansky priesmyk bojovalo takmer tri mesiace. Bola jednou z najväčších horských operácií v druhej svetovej vojne. Po potlačení povstania a prechodu povstaleckých jednotiek na partizánsky spôsob v horách stratila operácia svoje opodstatnenie a bola preto ukončená. Hoci pôvodný cieľ hlavnej operácie, spojiť sa s povstaleckými ozbrojenými silami nebol dosiahnutý, operácie Červenej armády vo východných Karpatoch viazali veľké nemecké sily, ktoré nemohli byť nasadené proti slovenským povstalcom. Takýmto spôsobom operácie sovietskej ČA a 1. ČSAZ v ZSSR vo východných Karpatoch významne prispeli k dvojmesačnému udržaniu povstaleckého územia.

Dukliansky priesmyk býval preto právom nazývaný tiež ako "brána slobody" a na to by sa nemalo zabudnúť - veď mnohí naši občania bojovali po boku ČA v 1. čs. armádnom zbore a pomáhali tak oslobodiť Slovensko od okupantov aj ideológie, ktorá bola Spojencami porazená v 2. svetovej vojne. Preto by sme sa mali hrdo hlásiť k tomu, že Slovensko je považované za štát, ktorého občania sa podieľali na porážke nacizmu a fašizmu v 2. svetovej vojne. Podrobnejšia informácia o bojoch 1. čs. armádneho zboru v ZSSR proti silám nacizmu a fašizmu je tu : otvoriť >>>

Záver pre súčasnosť :

O priebehu oslobodzovania územia Slovenska sa medzi historikmi dodnes vedú polemiky, pričom niektorí „noví historici“ často znevažujú boje pri oslobodzovaní Československa, hlavne však priebeh Karpatsko-duklianskej operácie. Zmiešavajú pritom fakty, zveličujú straty, alebo akosi "zabúdajú" na skutočnosť, že Karpatsko-duklianska operácia bola len časťou operácie vo Východných Karpatoch, ktorá prebiehala na fronte vyše 400 km dlhom - od výbežkov Karpát na rumunsko-ukrajinskom pomedzí až po našu Duklu. Straty v celej operácii často pripisujú iba nášmu úseku a tvrdia, že jednotky, ktoré ju uskutočňovali neboli na boj v horách pripravené. Tu sú na porovnanie uvedené straty z podobnej operácie západných Spojencov :

V priebehu Východokarpatskej operácie (t.j. Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej spolu) stratili vojská Červenej armády 105 000 vojakov, protivník ich stratil približne 65 000. Pre porovnanie straty v bitke o kláštor na hore Monte Cassino boli 105 000 osôb u Spojencov a 85 000 u Nemcov.(*)

POZNÁMKY:

Súvisiace informácie :