Na začiatku februára 1944 veliteľ 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR plk. Ludvik Svoboda požiadal veliteľa 1. ukrajinského frontu o presunutie brigády do už oslobodeného priestoru Rovna a Lucka. O mesiac neskoršie bola brigáda stiahnutá z obrany na čiare Oratov - Juškivci, pred koncom prvej polovice marca sa presunula ma Volyň a juhovýchodne od Lucka kde zaujala obranu v priestore Kiverci - Nebušk - Vyškov. Posledné nasadenie časti jednotiek brigády do boja na západnej Ukrajine sa odohralo 14. apríla, keď sa jej delostrelecký a mínometný oddiel zúčastnili útoku sovietskych vojsk na mesto Torčin. Informácia o bojoch 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR na Ukrajine je tu : otvoriť >>>

Na prelome marca a apríla 1944 bola v bojoch oslabená brigáda výrazne posilnená zmobilizovanými volynskými Čechmi, čo jej umožnilo nielen nahradiť straty z bojov, ale aj sformovať nové jednotky: tretí prápor, zmiešaný prezvedný oddiel a dva mínometné oddiely, reorganizovať spojovaciu a ženijnú rotu, z tankového práporu s delostreleckého protitankového oddielu vytvoriť pluky. Na začiatku mája 1944 sa súčasti brigády presunuli do priestoru Černovic a Sadagury, kde sa na základe rozhodnutia sovietskeho velenia mala uskutočniť výstavba 1. čs. armádneho zboru v Sovietskom zväze.

K rozhodnutiu o rozšírení výstavby čs. vojska na území ZSSR došlo po žiadostiach a návrhoch prednesených prezidentom E. Benešom počas jeho návštevy v Moskve v decembri 1943. [1] V súlade s nimi 30. decembra podpísal J. V. Stalin rozhodnutie Štátneho výboru obrany, v ktorom sa o.i. nariaďovalo, aby popri už existujúcej 1. čs. samostatnej brigáde došlo k zorganizovaniu samostatnej čs. paradesantnej brigády, samostatného čs. tankového práporu, samostatnej čs. stíhacej perute a náhradného čs. pešieho práporu. Na ich sformovanie mali sa využiť príslušníci existujúcej čs. náhradnej jednotky aj zajatci zo slovenskej, maďarskej, talianskej a rumunskej armády „československých národností a občianstva.“

Priaznivé podmienky na rýchlu realizáciu výstavby nových jednotiek vytvárala skutočnosť, že na konci roku 1943 bol k dispozícii značný počet zajatcov z jednotiek slovenskej 1. pešej divízie, ktorí sa dostali do zajatia Červenej armády na konci októbra a počas prvých dní novembra 1943 v priestore západne od ukrajinského Melitopoľa. Po sústredení 32 dôstojníkov a 1611 poddôstojníkov a vojakov sa z nich v Timoševke západne od Melitopoľa 9. novembra zorganizoval Pluk slovenských dobrovoľníkov pod velením pplk. Viliama Lichnera.

V druhej polovici novembra 1943 sa Pluk slovenských dobrovoľníkov presunul do tábora v Usmani. Počet jeho príslušníkov postupne narastal tak, že 26. decembra mal dovedna 2 146 osôb, z toho bolo 2017 Slovákov, 10 Čechov, 1 Moravan, 48 Rusínov, 3 Poliaci, 27 Maďarov, 38 Nemcov a 2 inej národnosti. 9. decembra 1943 ich zástupcov - pplk. Viliama Lichnera, npor. Karola Chovanca a por. Emila Čaploviča - v Moskve prijal exilový prezident E. Beneš. Po návrate zástupcov pluku z Moskvy do Usmane sa večer 7. 29. decembra na slávnostnom zhromaždení zišli všetci dôstojníci, rotmajstri a poddôstojníci pluku, ako aj 50 vojakov z každej roty. Na tomto zhromaždení schválili a podpísali „Prevolanie k slovenskému národu a k slovenskej armáde“. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Intenzívna výstavba nových súčastí čs. vojska v ZSSR sa začala po vydaní memoranda Generálneho štábu Červenej armády o výstavbe 1. čs. armádneho zboru z 10. apríla 1944. Na začiatku mája bol za veliteľa zboru ustanovený brig. gen. J. Kratochvíl, ktorému v tom čase podliehali 1. čs. samostatná brigáda, 2. čs. paradesantná brigáda, 128. čs. stíhacia letecká peruť (vznikla 3.5.1944) a náhradný pluk. V druhej polovici mája sa tankový prápor 1. čs. samostatnej brigády zlúčil s tankovým práporom 1. čs. armádneho zboru do 1. tankového pluku. Na začiatku júna vznikol zborový spojovací a ženijný prápor, zborový zbrojný park, 128. čs. stíhacia letecká peruť sa preformovala na 1. čs. stíhací letecký pluk a vznikla 3. čs. samostatná brigáda. Koncom júla vznikla z tankového pluku 1. čs. tanková brigáda a bol vytvorený zborový delostrelecký pluk 5.

Popri prebiehajúcej výstavbe sa v jednotkách vykonával intenzívny výcvik, uskutočňovali sa ostré streľby a bojaschopnosť jednotiek sa preverovala prápornými a brigádnymi cvičeniami. Na začiatku augusta sa začal postupný presun súčastí zboru z priestoru Sadagury a Černovíc bližšie k frontu, so zámerom nasadiť ich do bojov o prechod predvojnových hraníc ČSR. Z toho dôvodu 1. čs. armádny zbor prešiel do podriadenosti veliteľa 4. ukrajinského frontu, ktorý sa v tom čase pripravoval na útočnú operáciu vo Východných Karpatoch cez priesmyky smerom na Humenné, Užhorod a Mukačevo.

S iniciatívou nasadiť čs. jednotky sformované na území ZSSR do prvej operácie, počas ktorej vojská ČA prekročia predvojnové hranice ČSR, vyšla čs. exilová vláda v Londýne.