Keď nacistické Nemecko 1. septembra 1939 napadlo Poľsko, vtrhla 17. septembra na jeho územie aj Červená armáda, ktorá zajala o.i. aj väčšinu na východ ustupujúcich dobrovoľníkov čs. legionu. Aj keď bol ZSSR v zmysle Paktu Ribentrop-Molotov „spojencom“ Nemecka až do 22. júna 1941, umožnil v máji 1941 väčšine internovaných čs. dobrovoľníkov odísť do zahraničia. V internácii zostalo iba 90 mužov, ktorí po vpáde nemeckej armády do ZSSR vytvorili vo februári 1942 jadro 1. čs. samostatného poľného práporu, formovaného v Buzuluku. Za necelý rok bol prápor na žiadosť jeho vojakov vyslaný na front, kde bol od 8. do 13. marca 1943 zasadený do obranných bojov pri obci Sokolovo :  viac >>>

Čs. dobrovoľníci v Suzdale a prevzatie bojovej zástavy v Buzuluku
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Po stiahnutí práporu s frontu a presunutí čs. náhradného pluku z Buzuluku do Novochoperska sa tam od mája do septembra 1943 sformovala 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR. Začiatkom júla 1943 prišlo do Novochoperska 200 slovenských vojakov, ktorí sa po zajatí Červenou armádou prihlásili do čs. vojska. Od leta prebiehal výcvik jednotiek brigády a začiatkom septembra previerka jej bojovej pripravenosti. Na základe výsledkov previerky a žiadosti vojakov brigády bola odoslaná na front. Prvé straty zaznamenala počas presunu ku Kyjevu. Pred stanicou Jachnovština bol 12. novembra 1943 napadnutý železničný transport delostreleckého oddielu nemeckými bombardovacími lietadlami. V zasiahnutých vagónoch zahynulo 54 vojakov a 54 ich bolo zranených.

Ruská mapa bojov o Kyjev - hlavné mesto Ukrajiny

Po príchode na ľutežské predmostie bola brigáda začlenená do zostavy vojsk 38. armády, ktoré 3. novembra prešli do útočnej operácie Červenej armády. Po prvom zaradení brigády do zálohy 51. streleckého zboru bola dňa 5. novembra nasadená v priestore Detského sanatória pred vnútorným obranným valom nemeckých jednotiek, brániacich prístupy ku Kyjevu. Po prekonaní protitankovej priekopy narazili v podvečer jednotky útočiacej brigády na silný odpor nepriateľa pri Syreckých táboroch, Volejkove a na predmestí Kyjeva pri filmových laboratóriách. Po prekonaní nemeckého odporu pokračovali v útoku do centra mesta aj v noci.

Tanky 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR v uliciach mesta Kyjev

Po dosiahnutí okraja mesta začali útočiace jednotky brigády postupovať k továrni Boľševik, jedného z kľúčových bodov nemeckej obrany. Po krátkom boji ju čs. tanky dobili a čs. pechota vytlačila nepriateľa z výšin pri železničnej trati. Potom sa obidve jednotky spojili a obsadili celý priestor osobnej vlakovej stanice. Potom jednotky 1. čs. samostatnej brigády vstúpili do centrálnych častí Kyjeva. Keď o 6. hodine dňa 6. novembra jednotky brigády ako prvé dosiahli pravý breh Dnepra, 1. čs. samostatná brigáda svoju bojovú úlohu splnila. Jednotky vstúpili do centrálnych častí Kyjeva. Kyjev bol 6. novembra 1943 oslobodený a brigáda sa presunula 10 km západne od mesta, kde odrezala Nemcom ústupové cesty a zaujala obranu a zaujala obranu.

Dôstojníci Sochor, Buršík a Tesařík vyznamenaní za boj o Kyjev

Pri oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny padlo 30 príslušníkov brigády a 80 bolo ranených. 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR a jej veliteľ plk. Ludvik Svoboda boli vyznamenaní radom Suvorova II. stupňa, 139 príslušníkov brigády bolo vyznamenaných sovietskymi radmi a medailami. Zlatú hviezdu Hrdinu Sovietskeho zväzu dostali traja velitelia jednotiek : por. Antonín Sochor, ppor. Josef Buršík a por. Richard Tesařík. Odkazy na externé súvisiace informácie sú tu : otvoriť >>>

Súvisiace informácie :