Pred vznikom prvej svetovej vojny žiadna z vtedajších mocností nemohla predpokladať, aký rozsiahly a ničivý bude rozsah konflikt, ktorý ovplyvnil v 20. storočí ďalší vývoj vo svete. Veľká vojna zatiahla na bojiská 28 štátov a viac než 58 miliónov vojakov, zanechala po sebe 10 miliónov mŕtvych a uvrhla do biedy stámilióny obyvateľov vo svete. Okrem toho v jej dôsledku vnikla v Rusku boľševická revolúcia, ktorá od novembra 1917 mala vplyv na dianie v Rusku aj na ďalšie dejiny sveta. Taký vývoj vojny v roku 1914 nikto nepredvídal. Podrobnejšie informácie o zmenách v Rusku sú tu >>>

Od začiatku roka 1918 sa situácia tzv. Centrálnych štátov na všetkých frontoch javila už ako bezvýchodisková. T. W. Wilson, prezident USA predniesol 8. januára 1918 svoj návrh programu na usporiadanie sveta po vojne. Nemecko sa však rozhodlo na rozhodujúcom západnom fronte zvíťaziť ešte pred vstupom USA do vojny. K tomu však potrebovala dosiahnuť podpis prímeria na fronte s Ruskom, ktorého armáda bola po februárovej revolúcii a bezbrehej demokratizácii v úplnom rozklade. Jej demobilizovaní vojaci na ceste domov rabovali a páchali ukrutnosti aj na obyvateľstve.

Zmena situácie v Rusku na konci roka 1917

Keď sa po tzv. októbrovej revolúcii prevzali vládu v Rusku boľševici, ich tzv. Červené gardy likvidovali predovšetkým politických protivníkov boľševickej strany. Už krátko proti jej vláde a praktikám povstali tzv. „biele vojská“ na viacerých častiach štátu a boľševici aj preto nehodlali pokračovať vo vojne. Leninov „Dekrét o mieri“ vyzýval na okamžité uzatvorenie mieru. Vláda sovietov začala rokovať s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom o separátnom mieri, ale keď sa jej emisári pokúšali prieťahmi dosiahnuť lepšie podmienky, ich protivníci obsadili celé Pobaltie, Bielu Rus aj Ukrajinu.

Prísaha Českej družiny v Kyjeve a čs. vojaci v zákopoch pri Zborove

Jedinou organizovanou silou v chaosom zmietanom Rusku bol na jar roku 1918 československý armádny zbor. Jeho jednotky sa po dohode čs. politického vedenia s boľševickou vládou mali presunúť do Francúzska cez severné prístavy. Po zmene situácie sa presunúť po Transsibírskej magistrále do Vladivostoku a odtiaľ loďami na západný front. Keď 3. marca 1918 prijali boľševici Brest-litevský diktát, ich vodcovia sa rozhodli (aj pomocou českých a slovenských boľševikov) čs. vojakov prinútiť bojovať po boku vznikajúcej Červenej armády, alebo im úplne znemožniť presun na západný front.

Informácia o vzniku čs. jednotiek v Rusku je tu : otvoriť >>>

Situácia umožnila Nemecku presunovať svoje divízie aj zajatých nemeckých vojakov z východu na západný front a Rakúsko-Uhorsku na taliansky front. Pre československý odboj mal „Brest-litovský mier“ negatívne následky, pretože sa črtala dokonca aj možnosť, že Rakúsko-Uhorsko a Nemecko vyhrajú vojnu a československé vojsko nachádzajúce sa v Rusku, po strate svojho cieľa, sa už nebude môcť presunúť do Francúzska. Čs. vojsko sa preto, po dohode s boľševikmi, začalo pripravovať na odchod z územia Ukrajiny presun po železnici na Ďaleký východ Ruska.

Začiatok cesty čs. vojska z územia Ruska

Po vyhlásení samostatnosti v januári 1918, sovietska vláda vyhlásila Ukrajina vojnu a jej politici požiadali Nemecko o pomoc v boji proti červenej armáde. Keď Nemci začali postup na Kyjev a obsadzovať Ukrajinu, pre čs. vojsko hrozilo aj možné zajatie a preto začalo vo februári sťahovať svoje jednotky z Ukrajiny. Keďže postup Nemcov bol rýchli, dostavali sa ustupujúce čs. jednotky do miestnych stretnutí s protivníkom. Najvýznamnejšie bolo pri významnom železničnom uzle v Bachmači v dňoch od 8. do 14. marca 1918 s nemeckou 91. divíziou. Aj keď mal nepriateľ početnú prevahu, podarilo sa čs. jednotkám jeho postup zastaviť a umožniť navagónovať 27 ešalónov (vlakových súprav) I. čs. streleckej divízie.

Československému vojsku sa v bitke pri Bachmači podarilo odpútať sa od nepriateľa a začať presun 60 vlakových súprav na smere Kursk a Pemza s úmyslom pokračovať po železnici cez Ural a Sibír na Vladivostok. Predtým museli odovzdať väčšinu zbraní. V dohode bolo čs. vojsko označené za skupinu slobodných občanov, čím sa ruská vláda snažila vyhnúť možnému obvineniu zo strany Nemecka, že neplní podmienky Brest-litevskej dohody. V nej bolo o.i. stanovené aj odzbrojenie všetkých dohodových jednotiek, nachádzajúcich sa na území Ruska.

Odzbrojovanie čs. jednotiek na železničnej stanici v Pemze

V mnohých čs. ešalónoch si jednotky ponechali väčšie než dohodou stanovené počty a presuny čs. vlakových súprav boli až do ich čiastočného odzbrojenia zastavené. K ich odzbrojeniu bola určená železničná stanica Pemza, kde došlo aj k rade incidentov, pri ktorých odmietali miestne soviety prepúšťať čs. ešalóny na cestu do Vladivostoku. K ich zastaveniu však došlo aj na nátlak Nemecka, ktoré chcelo urýchliť návrat asi 200 000 nemeckých zajatcov zo Sibíri. Navrátilcov potrebovali na výrazné posilnenie svojich už silne vyčerpaných divízií na západnom fronte.

K vystupňovaniu silných protisovietskych nálad prispela aj nevhodne vykonávaná agitácia čs. komunistov k získaniu čs. dobrovoľníkov do Červenej gardy. K jej vykonávaniu boli čs. ešalóny zastavované a úmyselne zdržiavané s cieľom vytvoriť čo najväčší časový priestor na agitáciu. Nepochopenie, miestne zrážky aj umelo vyvolávané napätie medzi čs. vojakmi a boľševikmi vyvrcholilo 14. mája 1918 zranením čs. vojaka kusom železa, vyhodeným z nemeckého a maďarského transportu, prechádzajúceho cez železničnú stanicu v Čeliabinsku.

Pokračovanie nasleduje v 2. časti informácie