Talianska légia vznikla ako posledná, ale mala veľký význam práve na konci roku 1918 a potom v roku 1919 v rámci bojov na Slovensku. Prípady dobrovoľného prechodu na taliansku stranu alebo úmyselného padnutia do zajatia sa medzi Slovákmi a Čechmi na talianskom fronte začali množiť už od roku 1916, ale talianska vláda nechcela dlho povoliť, aby sa v Taliansku formovalo československé dobrovoľnícke vojsko. Zajatcov z Rakúsko-Uhorska sústreďovala do táborov bez ohľadu na ich národnosť.

txt-1

Sokolský aktivista Jan Čapek sa zaslúžil najprv o vznik tzv. „Československého dobrovoľníckeho zboru“ od 17. januára 1917 v zajateckom tábore Santa Maria Capua Vetere pri Neapole, ktorý v lete 1917 presunuli do Paduly pri Salerne. V októbri mal už okolo 4-tisíc členov a tak talianska vláda 4. októbra 1917 povolila vytváranie oddielov - práporov určených najprv na technické pomocné práce - budovanie zákopov a opevnení na vojnovom území. Celkom vzniklo sedem práporov, z ktorých mal každý 1 600 mužov. Nosili talianske rovnošaty s  červeno-bielymi odznakmi na ľavom rukáve a na klobúku. Veliteľmi práporov a rôt boli Taliani, nižším jednotkám velili Česi a Slováci.

Zásluhou úspešných rokovaní Milana Rastislava Štefánika s talianskou vládou, zavŕšených zmluvou z 21. apríla 1918, bolo zriadené samostatné čs. vojsko v Taliansku. Sformovala sa 6. čs. strelecká divízia, ktorá mala dve strelecké brigády, zložené z 31., 32., 33., 34. čs. streleckého pluku o celkovom počte 12-tisíc mužov. Talianska légia zložila slávnostnú prísahu Česko-Slovenskej Národnej Rade 24. mája 1918 v Ríme a súčasne prevzala z rúk talianskeho ministerského predsedu Vittoria Orlanda bojovú zástavu. Najvyšším veliteľom talianskych légií sa stal generál Andrea Graziani (1864 – 1931).

Veliteľstvo divízie bolo vo Foligne a ďalšie jednotky rozmiestnili v Perugii, Assisi a v Spolete. V júli 1918 bojovali príslušníci talianskej légie na Piave a v horách v oblasti Monte Altissimo. Najväčšiu bitku zviedli 21. septembra 1918 o kótu Doss Alto. Pri reorganizácii 17. novembra 1918 bol vytvorený Československý armádny zbor v Taliansku v počte cca 20-tisíc mužov. Jeho velenie prevzal generál Luigi Piccione. Zbor mal dve divízie, každú s tromi plukmi - 6. čs. strelecká divízia(čs. strelecký pluk č. 31, 32 a 35) a 7. čs. strelecká divízia(čs. strelecký pluk č. 33., 34. a 39).

Jednotka čs. 23. pešieho pluku vo Francúzsku

V Taliansku padlo okolo 350 legionárov, niekoľko desiatok z nich po zajatí popravili rakúsko-uhorské jednotky. V dňoch od 15. do 26 decembra boli čs. legionári presunutí v 73 vlakových transportoch do ČSR a nasadení do bojov proti poľským jednotkám na Tešínsku a potom proti maďarskej „Červenej armáde“ na južnom a východnom Slovensku.

Predchádzajúce informácie na stránkach klubvtn.info :