Po Mníchovskej zrade a nasledujúcom rozbití aj Česko-slovenska 14. a 15. marca 1939 a jeho ovládnutí A. Hitlerom odišlo do zahraničia s cieľom bojovať proti nacistickému Nemecku a za obnovenie ČSR aj mnoho českých a slovenských letcov. Veľká časť našich letcov odišla za hranice vlasti do susedného Poľska, kde sa ich stretlo okolo 660. Pretože poľská armáda nemala zo začiatku o čs. letcov záujem, väčšina z nich odišla do Francúzska, kde sa už formovali čs. zahraničné jednotky. Ich súčasťou bolo aj 695 čs. letcov, no sformovať vlastnú leteckú jednotku už nestihli. Vo vojne s Nemeckom bojovalo vo francúzskych a poľských jednotkách 91 čs. letcov, ostatní boli ešte rozmiestnení na výcvikových základniach a v čs. výcvikovom stredisku v Mérignacu. Viac je tu : otvoriť >>>

Po kapitulácii Francúzska bolo v lete 1940 evakuovaných z Francúzska na Britské ostrovy aj 932 čs. letcov. Časť z nich získala cenné skúsenosti v bojoch vo Francúzsku a Veľká Británia v tej dobe potrebovala súrne každého pilota, čs. letci boli odosielaní na letecké základne, na ktorých sa formovali čs. perute. Tam boli zaradení ako dobrovoľníci britského Kráľovského letectva do vznikajúcich čs. perutí, alebo k britským jednotkám RAF. Právny základ pre vznik čs. leteckých jednotiek vytvorila až dohoda medzi dočasnou čs. vládou a vládou Veľkej Británie o čs. brannej moci z 25. októbra 1940.

Fotografie jednotky čs. letcov vo Francúzsku v roku 1940

Už 12. júla 1940 vznikla na leteckej základni v Duxforde 310. čs. stíhacia peruť a 30. júna 311. čs. bombardovacia peruť na základni v Cosforde. Na základni v Duxforde vznikla 5. septembra vznikla 312. čs. stíhacia peruť, ktorej velil Slovák major letectva Ján Ambruš. Zostávajúcich čs. letcov prideľovali k britským leteckým jednotkám. Obe čs. stíhacie perute sa 17. augusta 1940 zapojili spolu s čs. pilotmi v britkých a poľských perutiach do leteckej bitky o Britániu. Viac je tu : otvoriť >>>

311. čs. bombardovacia peruť začala plniť bojové úlohy 10. septembra 1940, keď sa jej tri osádky zúčastnili na bombardovaní železničnej stanice v Bruseli. Po ťažkých stratách bola v apríli 1942 prevelená Bomber Command k pobrežnej stráži Coastal Command s úlohou vykonávať protilodné a protiponorkové hliadkové lety. Bola nasadená do prebiehajúcej bitky o Atlantik, min. rovnako dôležitá ako bitka o Britániu. Do konca vojny vykonala 3 113 letov v trvaní 26 719 operačných hodín. Napadla 72 cieľov na území Nemecka, Francúzska, Belgicka a Talianska, na nepriateľské ciele zhodila 1 218 ton trhavých a 92 925 zápalných bômb, napadla 70 nepriateľských ponoriek a povrchových plavidiel. Viac je tu : otvoriť >>>

Stíhacie a bombardovacie lietadlá čs. letcov v službách RAF (1940-1945)

Keď v októbri 1940 začala Luftwaffe vykonávať nočné nálety ( tzv. Bliz ) na anglické mestá, muselo RAF nasadiť do nočných akcií aj "denné" stíhačky Huricane a Spitfire ( zo začiatku sa ich zúčastnili aj čs. 310 a 312. stíhacie perute ) no výsledky denných stíhačov nedosahovali požadované výsledky. Postupne vznikali špecializované nočné stíhacie perute a denné stíhacie perute boli z nočných akcií uvoľnené. Perute nočných stíhačov boli zo začiatku vyzbrojené dvojmotorovými lietadlami Bristol Blenheim Mk.IF, neskôr ich nahradili dokonalejšími strojmi Bristol Beaufighter MK.IF. Jednou z takých perutí bola aj britská 68. nočná stíhacia peruť, ktorej B letku od 20. januára 1940 tvorili čs. stíhači. Viac je tu : otvoriť >>>

Na leteckej základni v Cattericku 10. júna 1941 vznikla 313. čs. stíhacia peruť a 20. januára 1942 čs. letka v rámci britskej 68. nočnej stíhacej perute. Na konci mája 1942 sa spojením troch čs. stíhacích perutí sformovalo Čs. stíhacie krídlo, ktoré sa zúčastnilo na leteckých operáciách pri Dieppe a neskoršie aj v rámci vylodenia Spojencov v Normandii. Medzi najvýznamnejšie akcie, na ktorej sa čs. letci podieľali, bola operácia Market Garden. Zo Slovákov sa vyznamenal stíhač Otto Smik, ktorý absolvoval 263 operačných letov v dĺžke 371 hodín 49 minút, zostrelil 9 nepriateľských lietadiel, 2 v spolupráci a 3 poškodil. Zostrelil aj 3 bezpilotné strely V.1 a mnohé ďalšie pozemné ciele zničil na území nepriateľa. Viac je tu : otvoriť >>>

Na konci vojny malo čs. letectvo vo Veľkej Británii celkom 1 485 príslušníkov, z ktorých 10 % boli Slováci. Čs. stíhači v RAF vykonali počas vojny 36 380 operačných letov v celkovej dĺžke 58 320 hodín. Počas nich zostrelili 315 nepriateľských lietadiel, zničili pravdepodobne 56 a ďalších 112 poškodili. Službou v čs. leteckých jednotkách vo Veľkej Británii prešlo spolu s Čechmi a Slovákmi zaradených do britských a poľských perutí celkom 2 500 čs. letcov, 529 z nich zahynulo, 250 utrpelo zranenia a 52 padlo do zajatia. Do oslobodenej vlasti sa na pražské letisko Ruziň ako prvé vrátili čs. stíhacie perute, ktoré tam prileteli 13. augusta 1945. O týždeň neskôr priletela aj 311. čs. bombardovacia peruť. Viac je tu : otvoriť >>>