Sokol v Trenčíne prestal oficiálne existovať a sokolovňu okupovala polovojenská organizácia Hlinkovej gardy. Archív, knižnicu a ostatné cenné veci boli odcudzené a znehodnotené. Gardisti odborné knihy a literatúru cvičiteľskej a divadelnej knižnice verejne ničili a pálili. Sokolské ideály boli zneuctené, ale presvedčenie a zmýšľanie 80% sokolov sa nezmenilo, zostalo verných sokolským ideálom a zažitým sokolským princípom. Združovali sa pri športovej činnosti v Klube slovenských turistov a lyžiarov (KSTL). Okrem turistiky a športovania sa venovali aj iným športom ako kanoistika, volejbal, plávanie a pod..

Ďalším pôsobiskom sa stal spolok Združenie evanjelickej mládeže (ZEM. Mládež sa pravidelne schádzala v zborovej miestnosti na evanjelickej fare. Schôdzok sa zúčastňovali aj katolíci a židia, lebo sa tu mohli slobodne prejavovať. Celoslovenský zjazd evanjelickej mládeže na Bradle v roku 1940 sa stal manifestáciou za myšlienky M. R. Štefánika. Mládež otvorene prejavovala svoj odpor k ľudácko-fašistickej totalite, ktorý ich ešte viac utužoval a spolčoval.

Súvisiace informácie :

Časť trenčianskych sokolov sa stretla na tajnej porade u učiteľa Jána Kudlu, na ktorej padlo rozhodnutie pre odbojovú činnosť. Odbojovú skupinu založil a viedol Milan Polák, pôvodom učiteľ z Čadce, ktorý bol predtým členom Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Ďalším členom skupiny ilegálneho odporu v Trenčíne bol Ján Kudla, ktorý zabezpečoval spojenie s českými odbojovými organizáciami Obrana národa a Flóra. Vincent Bohuš pomáhal organizovať prechody českých vlastencov a vojakov z Protektorátu Čechy a Morava do zahraničia. Kontakt so študentmi z celého Slovenska zabezpečoval Július Chovan, úlohou jeho brata Vladimíra bolo kontaktovať sa na vojakov a organizovať trenčiansku mládež. Práve Vladimír Chovan v roku 1943 odporučil Milanovi Polákovi na spoluprácu pplk. Jána Goliana, bývalého člena organizácie Sokol.

Pani Chovaná so synom Vladimírom vľavo a zamestnancom D. Kožehubom vpravo,
papiernictvo s trafikou vdovy Chovanovej v Trenčíne stálo na rohu pred ev. kostolom

Činnosť odbojovej skupiny v Trenčíne:

1) Českým utečencom, ktorí prichádzali do Trenčína v rokoch 1939 -1941 cez Javorinu, Hrozenkov, Lopeník a Vláru, bolo potrebné zaistiť prechod cez hranice, ubytovanie, stravu, často i falošné doklady, peniaze a bezpečný odchod do čs. armády v zahraničí. Táto pomoc bola úspešná až kým Ústretná štátna bezpečnosť(ÚŠB) nezatkla J. Kudlu, M. Poláka a V. Bohuša - menovaní boli postupne prepustení. Neskôr bol zatknutý a odsúdený na doživotie mjr. M. Kristín, vzdelávateľ trenčianskeho Sokola a to znamenalo sa postarať aj o rodiny zaistených.

2) Kníhkupectvo vdovy M. Chovanovej pri trenčianskom gymnáziu sa stalo neoficiálnym centrom odkazov, stretnutí i skupín informácií skupiny. Pretože bol obchod dobre zásobovaný papiernickými potrebami, písali a rozmnožovali sa tam mapy (Š. Martoň), rôzne letáky, listy (A. Trančík, J. Kudla, M. Polák, Š. Babiak, I. Hlubocký, D. Kožehuba, J. Samák). Rôzne úradné tlačivá dodával Š. Čapák a V. Chovan získal potrebné pečiatky od J. Ferenca zo Spišskej Novej Vsi.

3) Veľmi dôležitou otázkou sa stalo spojenie medzi občianskym a vojenským vedením pre spoločný postup i vytypovanie vyššieho dôstojníka pre vedenie odboja. Po dlhých úvahách odporučil V. Chovan koncom roku 1943 Milanovi Polákovi majora generálneho štábu Jána Goliana, tiež člena Sokola. M. Polák a spolu s J. Golianom začali uvažovať o vojenskom vystúpení slovenskej armády. Vo vedení ilegálneho vojenského ústredia pracovali členovia trenčianskeho Sokola Ľ. Kubo, E. Lukáč, J. Nemec, C. Herich, M. Štubňa a M. Šumichrast.

4) Skupina trenčianskych študentov - sokolov ( J. Samák, M. Babiak, J. Pavlík, Š. Horňák, M. Sázel a Jakubóci pod vedením Júliusa Chovana pomáhala zabezpečiť zoskok styčného dôstojníka zo ZSSR ( 29.7.1943 - Ploská ).

5) Takisto ilegálny povstalecký vysielač v Banskej Bystrici bol daný do prevádzky za výdatnej pomoci členov trenčianskeho Sokola - J. Chovan, J. Samák, M. Babiak, M. Schalek, M. Šumichrast a Ľ. Baar.

V samotnom povstaní tvorili trenčianski sokoli najmä jadro prvej čaty VSO ( Vysokoškolský strážny oddiel), ktorý pôsobil ako ochranný oddiel Veliteľstva slovenskej povstaleckej armády. Veliteľom tejto čaty sa stal por. Mikuláš Štubňa, veliteľom 1. družtva bol V. Chovan. Iba oni dvaja prekročili Hron a ... Po potlačení Povstania sa prebojovali do oslobodených Košíc, kde založili trenčiansky revolučný národný výbor. Vladimír Chovan, Ján Samák, Jozef Bizík a Ján Nemec zaistili polmiliónovú dotáciu pre vojnou zdevastované ich mesto a po návrate do Trenčína boli kooptovaní do miestneho RNV.

Predchádzajúca informácia je tu : Protisokolské tendencie v Trenčíne (1936 - 1938)

K prezentácii na tejto stránke uvedených informácií o sokolskom hnutí v Trenčíne boli použité so súhlasom rodiny pamäti Vladimíra Chovana "Sokol v Trenčíne", ktoré zaznamenala v roku 1998 jeho dcéra Jela Chovanová - Sovová.

POZNÁMKA : Modrý text je súčasne aj prepínačom na podrobnejšie (externé) informácie.