Informácie z klu-
  bov v Trenčíne

  Klub výpočtovej
  techniky Trenčín

  Klub vojenských
  veteránov ( TN )

  Klub vojenských
  výsadkárov SR

  Klub filatelistov
  KF 52 - 19

  Klub priateľov
  Francúzska
  a Slovenska

Na sklonku 1. svetovej vojny vypukla v Kragujevci, srbskom meste na brehu rieky Lepenec najväčšia vzbura v Rakúsko-Uhorskej armáde. Účastníkmi vzbury boli príslušníci trenčianského 71. pešieho pluku. Vodcom vzbury bol drotár Viktor Kolibík z Dlhého Poľa.

V priebehu jarných mesiacov 1918 sa do Kragujevaca vrátilo asi 2400 slovenských vojakov z ruského zajatia. Zostavili z nich 7 stotín 41. pochodovej formácie, ktoré mali 10. júna 1918 odísť na taliansky front. Odpor proti vojne a monarchii, únava zo strádania a odhodlanie vzoprieť sa odchodu na južný front vytvárali výbušnú situáciu.

Vzbura vypukla 2. júna 1918 večer po konflikte vojaka Martina Riljaka z Hornej Maríkovej s rotmajstrom Antonom Bednárom, veliteľom izby. Zapojili sa do nej skoro všetci vojaci určení na odchod na bojisko. Rotmajster dostal poriadny výprask a oneskorenci vylámali skrine s puškami a nábojmi. Spustili lavínu, ktorá sa už nedala zastaviť. Vzbúrenci sa zmocnili asi 500 pušiek, niekoľkých guľometov, prepadli železničnú stanicu, prerušili telefonické spojenie. Podarilo sa im zničiť štábne dokumenty a zoznamy mužstva, ale nepodarilo sa im dobyť muničný sklad a tak bolo o ich neúspechu prakticky rozhodnuté.

Veliteľ náhradného práporu pplk. Marx zburcoval v posádke dragúnov 7. jazdeckého pluku a delostrelecké batérie. Hodinu a pol po polnoci už bol vyčistený stred mesta a začal útok na kasárne. Vzbúrenci sa napokon pre nedostatok streliva vzdali. Negatívne na nich zapôsobila najmä delostrelecká paľba. O piatej hodine 3. júna 1918 boli kasárne obsadené a vzbura potlačená. V radoch vzbúrencov bolo päť mŕtvych, na druhej strane bolo pár ranených.

Ráno 3. júna 1918 muselo nastúpiť asi 3 000 mužov z náhradnej roty na dvor kasární a boli vyzvaní, aby sa dobrovoľne prihlásili tí, ktorí vzburu začali, ako aj tí, ktorí by vedeli podrobnejšie informovať vyšetrujúcich. Stanný súd 8. júna 1918 z 81 obvinených odsúdil mnohých na dlhoročné tresty väzenia a štyridsiatich štyroch slovenských vojakov na trest smrti. Termín popravy bol určený na ten istý deň a 14. hodinu.

Miestom popravy bolo určené Stanovljanske pole - stará srbská strelnica s násypmi na zachytávanie striel, ktoré sa nachádzalo asi kilometer od mesta. Na miesto popravy musel prísť celý náhradný prápor 71. pešieho pluku. Vojaci boli skontrolovaní, na miesto popravy mierila delostrelecká batéria a priestor obkolesil kordón dragúnov a Bosniakov. Zároveň bolo kvôli výstrahe rozkazom veliteľa mesta zvolané i domáce obyvateľstvo. Problémom bola popravná čata. Dobrovoľne sa nehlásil nik, celý náhradný prápor 71. pluku niečo také striktne odmietol. Voľba padla na G. prápor 1. bosensko-hercegovinského pluku. Z neho po hode kockou vybrali 80 mužov, ktorí dostali bohatý prídel stravy a alkohol, zároveň i pokyny. Polovica čaty mala mieriť na hlavy, polovica na hrude odsúdených.

Kragujevac sa na konci 1. SV stal miestom masakry 44 Slovákov

Asistenčná jednotka pred popravou na Stanovljanskom poli 8. júna 1918

O 13.30 hod. na dvore Kreiskommanda pod dohľadom popravnej jednotky s bajonetmi na puškách boli v radoch po štyroch vojakoch zhromaždení odsúdení. Polovica popravnej jednotky sa postavila za odsúdených, polovica pred nich. Do čela sprievodu sa na bielom koni postavil plukovník Marx a ďalší dôstojníci na koňoch, úplne vzadu boli bubeníci. Smutný sprievod sa pohol mestom. Bol obklopený domácim obyvateľstvom. Na mieste popravy odsúdených rozdelili do dvoch skupín po 22 mužov. Prvá stála, druhá si musela kľaknúť - smrť čakala najprv na ňu. Popravná čata stála 20 krokov od tých čo pokľakli. Odsúdencom bol ešte raz prečítaný rozsudok smrti, kňaz odriekal poslednú modlitbu a tým, ktorí chceli, zaviazali oči. Na pokyn podplukovníka Marxa sa popravná čata priblížila ku kľačiacemu radu na 10 krokov - farár ich vyspovedal a Bosniaci ich strieľali.

Stanovljanske pole krátko po poprave.
Veliteľ náhradného práporu pplk. Marx.

Na Stanovljanskom poli sa 8. júna 1918 odohral krutý masaker. Tesne po ňom dorazil na koni kuriér s milosťou pre odsúdených, ktorú im udelil cisár. Bolo to iba propagandistické gesto - divadlo s neskoro dobiehajúcim kuriérom sa v Rakúsko - Uhorsku odohrávalo až priveľmi často.

O tom, aká „milosť" čakala na rodiny popravených, svedčí naopak to, že už 6. júla 1918 im boli zastavené vojenské podpory.

Vľavo : vdovy a siroty z okolia Trenčína po popravených ( r. 1932 )
Vpravo: popravený vojak Ondrej Jariabka z Čremošného

Po poprave nastúpil k práci sanitný oddiel. Vojenský lekár každému z popravených zisťoval pulz, potom popravených povyzliekali a povyzúvali. Blúzy, baganče a nohavice sa po vypraní opätovne dali do používania. Popravených po obsiahlej reči veliteľa posádky naložili vojaci na vozy a odviezli k vykopanej jame. Keďže bolo sucho a na vykopanie jamy bolo málo času, bola hlboká len 50 centimetrov. A keďže bolo horúco, už na druhý deň bola nad mŕtvymi zem popukaná a cez škáry sa šíril zápach. Po ďalšej noci niekoľko mŕtvych našli vyhrabaných a ich telá roztrhané - vyhrabali ich zdivočené psy...

  1. vojak Pavol Šalaga z Vrútok, 23 rokov
  2. slobodník Adam Daniš z Kolárovíc, 33 rokov
  3. feldvébl Viktor Kolibík z Dlhého Poľa, 28 rokov, ženatý, 1 dieťa,
     vyznamenaný malou i veľkou strebornou i bronzovou medailou Za chrabrosť
  4. vojak Ondrej Baláž z Považského Chlmca, 42 rokov, ženatý, 4 deti
  5. vojak Ondrej Smrtník z Považskej Bystrice, 23 rokov
  6. vojak Martin Riljak z Hornej Maríkovej, 29 rokov, ženatý, 2 deti
  7. vojak Ondrej Jariabka z Čremošného, 21 rokov
  8. vojak Štefan Rác z Kubrice, 21 rokov, ženatý, 1 dieťa
  9. vojak Alfonz Gál z Kolárovic, 22 rokov
10. vojak Štefan Radzo z Hruštína, 30 rokov, ženatý, 1 dieťa
11. vojak František Ďurkáč z Turzovky, 22 rokov,
      vyznamenaný bronzovou medailou Za chrabrosť
12. vojak Dionýz Jesenský z Horného Jaseňa, 23 rokov
13. vojak Jozef Čuraj z Veľkého Divina, 30 rokov, ženatý
14. vojak Pavol Kleniar z Krupiny, 23 rokov
15. desiatnik Ján Fabo z Kubrej, 23 rokov
16. čatár Ján Hudec z Riečnice, 30 rokov, ženatý, 1 dieťa
17. desiatnik Jozef Žoviak z Riečice, 28 rokov,
      vyznamenaný striebornou medailou Za chrabrosť
18. slobodník Alojz Šelinga z Piechova, 25 rokov
19. vojak Karol Miklušičák z Námestova, 32 rokov,
      vyznamenaný strieborou medailou Za chrabrosť, bronzovou medailou
      Za chrabrosť a Karlovým križom
20. vojak Alojz Vojár zo Zákopčia, 24 rokov
21. vojak Gregor Dvorský z Krásnej Vsi, 30 rokov, ženatý, 2 deti
22. vojak Peter Platoš zo Zákopčia, 24 rokov
23. vojak Matej Frniak z Belej, 22 rokov
24. vojak Jozef Laššo z Petrovej Lehoty, 23 rokov
25. vojak Pavol Kubica zo Zborová nad Kysucou, 23 rokov
26. vojak Vincent Čimbora z Krásna, 23 rokov
27. vojak Jozef Hotko z Hornej Suče, 27 rokov
28. vojak Ján Krížan z Chocholnej - Velčíc, 29 rokov, ženatý, 1 dieťa
29. vojak Ján Gohr z Uhrovca, 26 rokov
30. vojak Valent Miko z Udice, 30 rokov
31. vojak Adam Bičánek z Olešnej, 23 rokov
32. vojak Ján Kašper zo Skleného, 25 rokov
33. vojak Jozef Hojdík z Papradna, 23 rokov
34. vojak Martin Kulíšek zo Štiavnika, 21 rokov
35. vojak Martin Cingel z Terchovej, 26 rokov
36. vojak Štefan Sokolík zo Štiavnika, 27 rokov, ženatý, 1 dieťa
37. vojak Vavrinec Rakovan zo Štiavnika, 27 rokov
38. vojak Ján Pittner z Trenčianskych Teplíc, 23 rokov
39. vojak Štefan Bednárik z Beckova, 28 rokov,
       vyznamenaný striebornou medailou Za chrabrosť
40. vojak Štefan Snovák z Vaňovky, 27 rokov, ženatý, 2 deti
41. vojak Ján Slezák z Kunova, 24 rokov
42. vojak Ondrej Brveník z Kraľovian, 26 rokov
43. vojak Ondrej Kiss z Krpeľan, 28 rokov, ženatý, 2 deti
44. vojak Anton Mikuš z Ryban, 34 rokov, ženatý, 1 dieťa