Prvé funkčné centrum čs. zahraničného odboja vzniklo vo Francúzsku zásluhou Š. Osuského, v tej dobe už veľvyslanca už Mníchovskou zradou a Viedenskou arbitrážou okliešteného Česko-slovenska v Paríži. Š. Osuský odmietol odovzdať nemeckým úradníkom čs. vyslanectvo, udržal úrad v činnosti a začal z neho organizovať česko-slovenský zahraničný odboj. Aj keď francúzska vláda 17. marca 1939 vydala prehlásenie o neuznaní aktu rozbitia a okupácie pomníchovskej ČSR, vytvorenie čs. zahraničného vojska na svojom území nepovolila. Š. Osuský vďaka svojim kontaktom dosiahol kompromis - francúzske ozbrojené sily vyčlenili v útvaroch Cudzineckej légie a koloniálnych jednotiek tabuľkové miesta pre čs. dôstojníkov a letcov. Do Francúzska začali od 15. marca 1939 smerovať stovky čs. občanov s cieľom bojovať v zahraničí proti okupantom svojej vlasti a za jej obnovu : viac >>>

Čs. veľvyslanec Š. Osuský a bývalá budova čs. vyslanectva v Paríži
( po "kliknuti" sa foto zväčšia )

Politické centrum čs. zahraničného odboja začalo pôsobiť v podmienkach odporu francúzskej vlády aj verejnosti k účasti v možnom vojenskom konflikte s Nemeckom. Francúzsko utrpelo vo Veľkej vojne obrovské straty aj hospodárske škody a preto po nástupe A. Hitlera k moci zriadilo na hraniciach s Nemeckom Maginotovu líniu. Sústavu pevností považovalo za neprekonateľnú ochranu pred prípadnou nemeckou agresiou. Francúzsko svojou vojenskou doktrínou z doby Veľkej vojny nebolo na nový konflikt s Nemeckom pripravené. Postoj k Mníchovskej dohode síce nespochybňovalo, po rozbití a okupácii Česko-slovenska sa však nemienilo proti Nemecku vojensky angažovať. Prichádzajúci čs. vlastenci neboli vo Francúzsku vôbec vítaní úradmi ani obyvateľstvom, ale francúzska armáda im ponúkla možnosť dočasnej služby v Cudzineckej légii a koloniálnych jednotkách.

Prezident E. Beneš a predseda vlády M. Hodža v Prahe

Aktivity čs. vyslanectva v Paríži pod vedením Š. Osuského vzbudili nevôľu čs. exprezidenta E. Beneša, ktorý bol v emigrácii od októbra 1938 a po rozbití aj pomníchovskej ČSR sa snažil postaviť na čelo čs. zahraničného odboja. Nadviazal kontakt v tej dobe ešte existujúcimi čs. vyslanectvami a snažil sa zjednotiť dosť roztrieštený čs. zahraničný politický odboj. Francúzska vláda ale preferovala Š. Osuského pred E. Benešom, ku ktorému mala výhrady podobné ako vláda Veľkej Británie. Pokiaľ Š. Osuský sa usiloval o obnovu Česko-slovenska, tak E. Beneš predmníchovskej ČSR, o osude ktorej rozhodli obidve západné veľmoci v Mníchove v prospech Nemecka ! Okrem toho pôsobil v Paríži aj M. Hodža, ktorý prezentoval potrebu obnovy spoločnej republiky, v ktorej by však Slovensko už malo mať autonómne postavenie.

Situácia sa pre čs. odboj zásadne zmenila, keď Francúzsko 3. septembra 1939 vyhlásilo vojnu Nemecku za napadnutie Poľska. V ten deň francúzske ministerstvo zahraničia aj generálny štáb vyslovil súhlas s vytvorením čs. armády vo Francúzsku. Keď na výzvu E. Beneša emigroval do Francúzska v júli 1939 div.gen. S. Ingr, Š. Osuský vytvoril 2. augusta pri svojom úrade v Paríži aj čs. vojenskú kanceláriu. Dňa 28. augusta, odovzdal francúzskemu ministerstvu zahraničných vecí nóty ku vzniku čs. armády a letectva vo Francúzsku. Súčasne nótou požiadal francúzsku vládu o povolenie utvárať vojenské jednotky, ktoré by bojovali so spojeneckými armádami proti Nemecku a boli by boli súčasťou čs. armády. Po vypuknutí vojny v Paríži vznikla Čs. vojenská misia, ktorá od 15. septembra začala zatiaľ neoficiálne pripravovať v meste Agde (dep. Hérault) na juhu Francúzska výcvikové stredisko pre čs. vojsko.

Súvisiace informácie : Začiatky čs. zahraničného vojenského odboja - 3 krát video

Exprezident E. Beneš sa usiloval vytvoriť v zahraničí dočasnú čs. exilovú vládu, čo však nebolo v súlade so vtedajšími britskými ani francúzskymi záujmami. Na druhej strane ho vlády uvedených štátov nemohli ignorovať, ani sa od neho dištancovať. Keď 7. novembra 1939 vznikol v Paríži Čs. národný výbor, bola jeho hlavnou úlohou realizácia československo-francúzskej dohody z 2. októbra o obnovení čs. armády vo Francúzsku. Preto vznikla aj Čs. vojenská kancelária, ktorej riadením E. Beneš poveril div.gen. S. Ingra. Po odchode E. Beneša do Londýna ČSNV v Paríži viedol jeho podpredseda J. Šrámek, zahraničnú politiku Š. Osuský, finančné otázky riešil E. Outrata, informačnú politiku zabezpečoval H. Ripka a sociálnu starostlivosť J. Slávik. ČSNV uznala v decembri 1939 vláda Británie s výhradou, že má síce právo zastupovať Čechoslovákov v zahraničí, ale nie Čechoslovákov doma ! Bez ohľadu na to začal nový čs. orgán pôsobiť...

Tábor pre čs. dobrovoľníkov v Agde bol v žalostnom stave

Do konca septembra sa v Agde sústredilo vyše 500 Čechov a Slovákov, ktorí boli uvoľnení zo služby v cudzineckej légii na území Afriky. Prvá čs. vojenská jednotka v Agde, 1. čs. náhradný prápor, vznikla 28. septembra 1939 a už na druhý deň vznikol aj 1. čs. peší prápor. Po veľmi komplikovaných rokovaniach ( počas ktorých Francúzi odmietali uznať dočasnú čs. vládu, ako aj rokovať s E. Benešom ) dňa 2. októbra 1939 podpísal čs. Š. Osuský s francúzskym premiérom E. Daladierom „Zmluvu o obnovení česko¬slovenskej armády vo Francúzsku“. Keď na územie Francúzska prichádzali ďalší dobrovoľníci, mohol 28. októbra z 1. pešieho práporu vzniknúť už 1. čs. peší pluk ( veliteľom bol plk. K. Janouch a neskôr plk. J. Kratochvíl ) a 15. novembra aj 2. peší pluk, ktorému velil plk. J. Satorie.

Slávnostný nástup jednotiek čs. dobrovoľníkov v Agde

Dňa 17. novembra 1939 vyhlásil Československý národný výbor na celom území Francúzska mobilizáciu pre občanov bývalej ČSR, žijúcich na (celom) francúzskom území. Postupne vznikol delostrelecký pluk pod velením plk. A. Lišku, zmiešaný prezvedný oddiel a ďalšie tri prápory - spojovací, ženijný a protitankový. Ku koncu roka 1939 dosiahol početný stav dobrovoľníkov čs. jednotiek v Agde celkom 3293 osôb. Vo Francúzsku boli evidované ďalšie tisíce čs. brancov a do Agde prichádzali stále ďalší dobrovoľníci z domova, Európy aj zo zámoria. ČSVK začala prípravy na vytvorenie 1. čs. pešej divízie, ktorá mohla slávnostne vzniknúť 15. januára 1940. Problémom bol však stav čs. táborov v Agde a okolí, katastrofálne ubytovacie a stravovacie podmienky, nedostatočná a opotrebovaná základná výstroj, nedostatok zbraní, technika a ďalšieho materálu. Okrem toho sa v jednotkách objavili aj národnostné, sociálne, politické a rasové problémy, čo malo veľmi zlý vplyv najmä na morálku zmobilizovaných čs. vojakov.

Predchádzajúce informáce :