Keď Hitler rozbil 15. marca 1939 aj Mníchovskou zradou oklieštené Česko-slovensko, začali v zahraničí vznikať prvé politické centrá čs. zahraničného odboja a následne aj jadrá prvých čs. vojenských zahraničných jednotiek. Ich prvým cieľom bolo umožniť čs. občanom bojovať proti Nemecku za obnovenie svojej rozbitej vlasti. Dňa 15. marca 1939 po správe o okupácii českých území vydal čs. veľvyslanec v Paríži Š. Osuský prehlásenie, že svoj úrad nevydá nacistickému Nemecku ani na príkaz z Prahy, ani na nátlak nemeckých úradov. Dňa 17. marca 1939 vydala francúzska vláda prehlásenie, že neuznáva okupáciu pomníchovskej ČSR a súčasne aj vyčlenila vo svojich ozbrojených silách tabuľkové miesta pre čs. dôstojníkov a letcov.

Čs. veľvyslanec v Paríži Š. Osuský a div.gen. R. Viest

Krátko po zániku ČSR sa predovšetkým príslušníci čs. armády a mladí ľudia rozhodli odísť do zahraničia, aby tam po vzore čs. legionárov vo Veľkej vojne bojovali proti nacistickému Nemecku. Ich cieľom bolo dostať sa do Francúzska, kde už vzniklo centrum čs. zahraničného odboja a kde boli vytvorené podmienky na vznik čs. zahraničného vojska. Najkratšia cesta do Francúzska viedla cez územie susedného, nie však čs. štátnosti a snahám o obnovenie ČSR nakloneného Poľska. Okrem toho Poliaci nechceli provokovať Hitlera, ktorý začal od nich požadovať odstúpenie územia vedúceho cez tzv. „poľský koridor“ a mesto Gdansk, oddeľujúce Východné Prusko od ostatného územia Nemecka :

Nacistické Nemecko začalo požadovať od Poľska poľský koridor
tak arogantne, ako žiadalo územie čs. Sudet od Československa

Na prechod z Protektorátu Čechy a Morava do Poľskej republiky bolo možné zo začiatku využívať iba krátky úsek štátnej hranice medzi Ostravou a Slovenskom, ktorý do prevzatia jeho stráženia Nemcami bolo možné prekročiť aj pomocou českých železničiarov a príslušníkov finančnej stráže. Neskôr bolo možné prechádzať do Poľska už iba cez územie Slovenska. V tej dobe už prevzal organizáciu prechodov dobrovoľníkov do zahraničia čs. domáci odboj, ktorého skupiny vytvorili svoje štruktúry aj na západnom a strednom Slovensku. Bez ich pomoci by nemohli opustiť územie svojej vlasti stovky Čechov, Slovákov a neskôr aj Poliakov, ktorí chceli bojovať proti Nemecku zo zahraničia : viac >>>

Štátne hranice Poľska so Slovenskom a "protektorátom" v r. 1939

Po zániku Česko-slovenska odmietol odovzdať Nemecku zastupiteľský úrad v Poľsku tiež čs. veľvyslanec vo Varšave a naďalej funkčný zostal aj čs. konzulát v Krakove. Práve ten zohral významnú úlohu pri vzniku čs. odbojového centra v Poľsku. Na čs. konzulát v Krakove totiž prichádzala väčšina osôb, ktorým sa podarilo prekročiť poľské hranice s cieľom bojovať proti nacistickému Nemecku. V Krakove sa 30. apríla 1939 utvorila tzv. Zahraničná vojenská skupina československá, ktorej príslušníci zložili už 4. mája prísahu a uskutočnili pochod cez mesto. Poľským generálnym štábom bol za veliteľa predpokladanej čs. jednotky v Poľsku vybraný arm.gen. L. Prchala, bývalý krajinský veliteľ na území Podkarpatskej Rusi, ktorý prišiel do Poľska koncom mája.

Arm.gen. Lev Prchala a pplk. Ludvik Svoboda

Postavenie čs. skupiny komplikovalo okrem stupňovaniu napätia medzi Poľskom a Nemeckom aj odmietanie vlády Poľska, Británie a Francúzska podporovať čs. organizácie orientované na E. Beneša, exprezidenta ČSR. Koncom júna bol skupine pridelený pri Krakove barakový tábor v dedine Malé Bronovice a jej prvým veliteľom sa 1. mája stal pilot npor. J. Král. Prví slovenskí vojaci prišli do Krakova 10. mája a do konca júna ich bolo v skupine už 86. Boli medzi nimi aj aktívni dôstojníci npor. Ľ. Sazanský a npor. J. Koreň. Keď v júni prešiel do Poľska pplk. L. Svoboda, stal sa 19. júna veliteľom skupiny ako hodnostne najvyšší príslušník. Počet členov skupiny sa postupne rozrástol na 870, z toho bolo Slovákov 430, t.j. 49,5 %. Do Krakova však prichádzali ďalší utečenci najmä z radov v „protektoráte“ prepustených žandárov, hraničiarov, príslušníkov finančnej stráže, ale aj politici a mladí ľudia, utekajúci pred nasadením na totálne práce v Nemecku, alebo povolaním ( napr. mužov zo Sudet ) do nemeckej armády.

V marci 1939 čs. odboj v zahraničí inicializovali štátni zamestnanci rozbitej ČSR.
Potom "prevzali" organizáciu čs. odboja bývalí politici, združení okolo E. Beneša.
Exprezident rozbitej ČSR E. Beneš a div. gen. S. Ingr sa stretli vo Veľkej Británii.

Okrem nepriaznivej politickej situácie nastal v Krakove aj problém s financovaním narastania počtov utečencov. Čs. zastupiteľstvo malo k dispozícii iba veľmi malé zdroje, potrebné najmä na zabezpečenie svojich základných činností. Začalo čs. dobrovoľníkov (ochotných bojovať proti Nemecku) postupne presúvať do Francúzska, kde už mohli dočasne vstúpiť do francúzskej cudzineckej légie a koloniálneho vojska. V lete 1939 bolo vypravených z Poľska do Francúzska celkom päť lodných transportov, ktoré tam prepravili 1159 čs. dobrovoľníkov. Spolu s ďalšími utečencami z českých zemí a zo Slovenska vytvorili základ formujúcej sa čs. jednotky v Agde na juhu Francúzska : viac >>>

Vznik Českej a Slovenskej légie v Poľsku

Postoj poľskej vlády k čs. zahraničnej vojenskej skupine sa zmenil s rastom hrozby nemeckej agresie proti Poľsku. Koncom augusta mohli čs. dobrovoľníci vstupovať do poľskej armády, čo využila najmä časť letcov. Pre čs. skupinu bol pridelený nový výcvikový tábor v Lesznej vo východnom Poľsku, do ktorého 30. augusta bolo presunutých z Malých Bronovíc 682 čs. dobrovoľníkov. 189 mužov zostalo v tábore Malé Bronovice pod velením škpt. F. Divokého, ktorí sa do Lesznej mali presunúť neskôr. Spojenie obidvoch čs. skupín sa však už pre rýchly vývoj situácie po napadnutí Poľska nepodaril. Keď skupina dorazila do Lesznej tábor bol už prázdny. Po strastiplnej ceste prekročila sa ich skupine podarilo prekročiť 19. septembra hranice s Rumunskom. Neskôr bola táto čs. skupina presunutá z Rumunska do Bejrútu.

Keď Nemecko a Slovensko napadli Poľsko, vydal poľský prezident Ignacy Mościcki 3. septembra dekrét, ktorým povoľoval vytvoriť Českú a slovenskú légiu v Poľsku. Jej názov, oddeľujúci Čechov a Slovákov, bol zvolený z ohľadu na veľvyslanectvo Slovenského štátu, ktoré proti vôli svojej vlády ako prvé vyslovilo svoju podporu boju Poľska za slobodu proti agresorom. Sformovanie „legionu“ sa však v podmienkach pre Poľsko nepriaznivého vývoja situácie už nepodarilo uskutočniť. Keď poľské velenie vydalo 11. septembra pre čs. skupinu v Lesznej k evakuácii tábora, nedostatočne vyzbrojená a vystrojená skupina sa začala presúvať smerom Sarny, Rovno a Krosno. V Tarnopole sa skupina zúčastnila skupina obrany mesta.

Čs. dobrovoľníci v Krakove a Malých Bronoviciach
( po "kliknutí" sa obr. zväčšia )

Keď pplk. Ludvik Svoboda dohodol so sovietskym vojenským atašé vo Varšave prechod skupiny do ZSSR, prekročila 19. septembra rieku Seret v Rakove, kde ju "prevzala“ v tej dobe už okupačná Červená armáda. Na území Poľska obsadenom sovietskou armádou, zostalo 27 mužov čs. jednotky pod velením slovenského npor.v.z. P. Styka, ktorá pri meste Hluboczek Wielky zasiahla proti útočiacim nemeckým lietadlám. Aj keď sa čs. zahraničná vojenská skupina už po napadnutí Poľska možnosť sformovať a bojovať ako celok po boku poľskej armády, bola vo vojne s Nemeckom prvým a jediným spojencom Poľska. Po internácii čs. skupiny v ZSSR odišla časť internovaných osôb do Francúzska - väčšina z nich bola na jar 1941 premiestnená do Palestíny, kde boli zaradení do čs. jednotiek vznikajúcich na Strednom východe :  viac >>>

Vývoj situácie po napadnutí Poľska až do 13.10.1939
( po "kliknutí" na mapu sa jej animácia zväčší )

Okrem čs. skupiny prekročilo na území východného Poľska, v tej dobe už okupovanom Červenou armádou, aj stovky bývalých občanov ČSR, ktorí utekali pred nemeckou armádou z Poľska, alebo pred službou v maďarskej armáde z územia Zakarpatskej Rusi. Prakticky všetci boli po prekročení novej hranice zatknutí, obvinení sovietskymi orgánmi zo špionáže a odsúdení na mnohoročné nútené práce v trestných táboroch GULAG. Z celej čs. skupiny vedenej pplk. L. Svobodom, ktorá prešla z Poľska na územie Sovietskeho zväzu, tam zostalo nakoniec iba 93 príslušníkov, ktorí po internácii na viacerých miestach vytvorili začiatkom februára 1942 jadro prvej čs. jednotky v ZSSR : viac >>>

Predchádzajúca informácia :  Vznik čs. protinacistického odboja na Slovensku v roku 1939

Nasledujúca informácia :  Vznik čs. vojenských jednotiek na Strednom východe 1940-1942