Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí tamojšieho evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom vyrastal, mu vštepili neobyčajne pevné citové základy národného povedomia. Stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. V rokoch 1898–1904 študoval v Štefánik ( s polročným intermezzom pobytu v Zürichu ) v Prahe, kde dva roky študoval na Vysokej škole technickej stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Filozofickej fakulte.

Obr. 1 až 3 : Košariská, rodina Štefánikovcov ( Milan v klobúku ) a Šrobárova skupina
vlastencov ( Milan v strede pod Šrobárom ). Po "kliknutí" sa obr. sa zväčší.

Pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po promócii 12. októbra 1904 na Karlovej univerzite odišiel do Francúzska, kde pracoval ako asistent vo hvezdárni Meudon pri Paríži, neskôr krátko aj ako riaditeľ hvezdárne na Mont Blancu. Od jesene 1911 sa stal francúzskym občanom. Až do vypuknutia prvej svetovej vojny sa venoval vedeckému bádaniu. Viedol úspešné vedecké expedície na Tahiti, do Turkestanu, Brazílie, Španielska a Alžírska. V auguste 1914 bol menovaný za rytiera Radu čestnej légie.

Obr. 4 až 6 : Hvezdáreň v Meudone, M. R. Štefánik pri pozorovaní zatmenia slnka
a pri výstupe na Mont Blanc ( v strede skupiny).

Napriek zlému zdravotnému stavu sa prihlásil do francúzskej armády a po absolvovaní leteckého výcviku bojoval v rámci stíhacej leteckej skupiny MF-54 na západnom fronte. Vo francúzskej armáde zorganizoval aj meteorologickú službu. Od jesene 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť v zostave leteckej skupiny MFS-99 na exponovanom srbskom fronte.

Obr. 7 až 9 : M. R. Štefánik ako pilot, pri dekorovaní francúzskym vojnovým krížom
na letisku a foto ako podporučík a poručík francúzskeho letectva v 1. svetovej vojne.

Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailmi svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa spod nemecko-maďarského útlaku. Prof. T. G. Masarykovi sprostredkoval významné audiencie u francúzskych štátnikov a bol zakladajúcim členom Národnej rady českých krajín, od jari 1917 podpredseda Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži. Otázka vytvorenia autonómneho čs. zahraničného vojska – légií ako rozhodujúceho prejavu vôle Slovákov a Čechov po národnej slobode a prvého kroku uznania budúceho samostatného Česko-Slovenského štátu, bola od začiatku jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR.

Agitačné plagáty, vyzývajúce ku vstupu do čs. zahraničného vojska

V prospech čs. odboja a vytvorenia čs. zahraničného vojska – légií sa výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku, kde dal impulz k letákovej akcii, v ktorej nabádal slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou.

Obr. 10 až 12 : M. R. Štefánik na misiách spojených s výstavbou čs. zahraničného vojska -
( čs. légií ) v USA, Taliansku a na ruskej Sibíri.

V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska, kde rokoval o nábore čs. dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Presadil vylúčenie J. Düricha z ČSNR, inicioval tzv. Kyjevský zápis a po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku čs. odboja v zahraničí.

V máji 1917 odcestoval do USA, kde organizoval nábor čs. dobrovoľníkov z radov amerických krajanov do čs. légií vo Francúzsku. V apríli 1918 uzavrel s talianskou vládou dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných čs. légií v Taliansku a osobne sa podieľal na ich výstavbe.

V júni 1918 menovaný za francúzskeho brigádneho generála. Spolu s generálom M. Janinom odišiel v auguste cez USA a Japonsko k čs. légiám na Sibír, kde nariadil reorganizáciu vo velení a zrušil zvyšky dobrovoľníckej samosprávy. Podrobnejšie informácie a video je tu : >>>

Obr. 10 až 12 : Lietadlo s M. R. Štefánikom po havárii, M. R. Štefánik po vložení do rakve
a snímka smútočného sprievodu pri pohrebe generála M. R. Štefánika.

Vo februári 1919 sa vrátil do Európy, zúčastnil sa na mierových rokovaniach v Paríži. Zamýšľal sa vrátiť do vlasti, kde mal zaujať post ministra vojny v prvej čs. vláde. Spolu s posádkou zahynul pri havárii talianskeho vojenského lietadla Caproni Ca.33 neďaleko Ivanky pri Dunaji. Je pochovaný v mohyle na Bradle.

Obr. 13 až 15 : Pomník na mieste havárie, monument na Bradle ( kde sa nachádza hrobka
M. R. Štefánika s osádkou lietadla ) a zachovaný pamätník M. R. Štefánika v strede Myjavy.

V roku 1993 bola Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach premenovaná na Vysokú vojenskú školu letectva gen. M. R. Štefánika. S platnosťou od 20. novembra 1996, na základe novely zákona č. 172 / 1990 Zb. o vysokých školách, zmenil sa jej názov na Vojenskú leteckú akadémiu generála M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej zániku bola zákonom č. 455 / 2004 Z.z. k 1. septembru 2004 zriadená Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši ako štátna vysoká ( vojenská ) škola. Prezident Slovenskej republiky vymenoval 7. mája 2004 Dr. M. R. Štefánika do hodnosti generála in memoriam.