Dňa 23. mája 2023 sa naše 2 delegácie zúčastnili na "Pamätnom dni M. R. Štefánika" v Ríme. Účasťou na slávnostnom akte položenia venca vďaky na Oltár vlasti veľvyslankyňou Slovenskej republiky uctili si 105. výročie prevzatia zástavy čs. vojskom od talianskeho ministerského predsedu Vittoria Orlanda aj delegácie zo Slovenska. Bola to významná udalosť v našej histórii, o ktorú sa zaslúžil M. R. Štefánik počas jeho diplomatickej misie v Taliansku.

Delegácie sa zúčastnili položenie venca na Oltár vlasti v Ríme
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Vznik československé vojska v Taliansku

Pred vznikom prvej svetovej vojny nežila v Taliansku česká ani slovenská krajanská komunita. Na rozdiel od Ruska a Francúzska tak nevznikli na území Talianska vojenské dobrovoľnícke jednotky sformované z Čechov a Slovákov, aby bojovali proti vojskám Ústredných mocností. Keď 23. mája 1915 vstúpilo do vojny proti svojim spojencom v Trojspolku po boku štátov Dohody, na front vyslalo na Taliansky svoje vojsko aj Rakúsko-Uhorsko. V talianskom zajatí sa postupne ocitli aj Česi a Slováci, vojaci rakúsko-uhorských vojsk, nasadených proti Taliansku. Talianska vláda však odmietala z nich sformovať dobrovoľnícke jednotky, ktoré by bojovali po boku talianskych vojsk.

V polovici februára 1918 vycestoval M. R. Štefánik do Talianska. Aj tam bolo jeho hlavnou úlohou vybudovanie Československého vojska - talianske vojenské ani politické kruhy tomu však neboli naklonené. Vplyvom svojej diplomacie sa mu však nakoniec podarilo prelomiť ľady. Podarilo sa mu pre svoj plán získať jedného z najväčších odporcov: ministra zahraničia S. Sonnina. Aby Štefánik, vtedy už ako plukovník francúzskej armády, zvýšil svoju osobnú agitáciu, vypracoval memorandum, v ktorom zhrnul všetky svoje argumenty a predložil ho Sonninovi a šéfovi gen. štábu generálovi Diazovi v Ríme. Výsledkom bolo, že 21. apríla 1918 Štefánik podpísal s ministerským predsedom Orlandom dvojstrannú zmluvu o vytvorení samostatnej česko-slovenskej armády, ktorá úplne podliehala ČSNR. Vojsko vyzbrojovalo Taliansko, čo bolo v zmluve dané ako pôžička. Nábor dobrovoľníkov pokračoval. 24. mája 1918 sa pred pomníkom Viktora Emanuela (Oltáre vlasti¤ v Ríme, konala veľkolepá slávnosť odovzdávanie plukových zástav česko-slovenským jednotkám :

Po zdĺhavých rokovaniach sa M. R. Štefánikovi podarilo dosiahnuť, aby zajatci českej a slovenskej národnosti boli umiestňovaní oddelene od ostatných zajatcov z rakúsko-uhorskej armády. 15. januára 1917 vznikol v tábore Santa Maria Capua Veter spolok pod názvom Československý dobrovoľnícky zbor, ktorý do apríla 1918 dosiahol počet 10 200 členov. V máji 1917 bola väčšina zajatcov presunutá do tábore v Cartose di Padula, ktorý sa stal základňou pre budovanie československých légií v Taliansku. Zo Slovákov sa o ich organizovanie významnou mierou zaslúžil aj nadporučík Rudolf Gábriš.

Po zdrvujúcej porážke talianskej armády v bitke pri Caprette sa postoj talianskej vlády k formovaniu samostatného československého vojska v Taliansku zmenil. Najskôr boli zriadené iba čs. pracovné prápory. Zásadný obrat nastal až 21. apríla 1918, keď sa M. R. Štefánikovi s ministerským predsedom Vittoriom Orlandom a ministrom vojny Vittoriom Zupellim podarilo uzavrieť zmluvu medzi ČSNR v Paríži o zriadení čs. vojska v Taliansku. Zmluva určovala, že že čs. vojenské jednotky budú súčasťou samostatnej čs. armády vo Francúzsku, politický riadené ČSNR v Paríži a vojensky budú podliehať veleniu talianskej armády.

generál A. Graziani, čs. legionári v horách a ich rovnošata

Mnohé politické autority hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho československého štátu jednou z dohodových mocností. Velením nad čs. jednotkami bol poverený generál talianskej armády Andrea Graziani. Centrom organizácie čs. légie bola oblasť severne od Ríma v kraji Umbria, v ktorom sa formovali čs. strelecké pluky a guľometné roty. 23. apríla 1918 boli čs. strelecké pluky 1 až 4 zjednotené vo Foligne do 1. čs. divízie, zloženej z 11. a 12. čs. streleckej brigády. V polovici mája 1918 dosiahla divízia početný stav 14 000 mužov, v júni 1918 už 15 680 mužov. Popri streleckých plukoch sa postupne formovali aj jednotky iných druhov vojska a tylového zabezpečenia. 8. júna bola 1. čs. divízia prečíslovaná na 6. divíziu a jej štyri strelecké pluky dostali číslo 31 až 34. Externá informácia je tu : otvoriť >>>

M. R. Štefánik na prehliadke čs. jednotiek v Taliansku
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Presun 6. divízie na front sa uskutočnil v polovici augusta 1918. Bola nasadená v zostave 1. talianskej armády v priestore medzi Gardským jazerom a riekou Adiža v severnom Taliansku. Divízia zaujala bojové postavenie na úseku Altissima, ktorý patril k najkritickejším miestam 1 talianskej armády. Kľúčovým bodom jejobrany bola kóta 703 Doss Alto. Po krátkej delostreleckej príprave zaútočili rakúsko-uhorské jednotky v priestore okolo Doss Alto na obranné postavenie 33. čs. streleckého pluku. V úpornom boji čs. legionári vytlačili jednotky protivníka a obnovili predný okraj obrany. V boji prišli o 7 mužov a ranených mali 119. Obdiv nad ich statočnosťou vyjadrovala celá talianska tlač aj list talianskeho ministerského predsedu Vittoria Orlanda, zaslaný ČSNR do Paríža.

Bollettino della Vittoria je oficiálny dokument po prímerí Villa Giusti, ktorým generál Armando Diaz, najvyšší veliteľ kráľovskej talianskej armády, oznámil 4. novembra 1918 kapituláciu Rakúsko-Uhorska a víťazstvo Talianskeho kráľovstva v prvej svetovej vojne. Jeho autorom bol v skutočnosti generál Domenico Siciliani, vedúci tlačového oddelenia najvyššieho velenia. Talianske inštitúcie každoročne oslavujú túto udalosť Dňom národnej jednoty a ozbrojených síl 4. novembra. Pamätné tabule s textom sú vystavené v každej radnici a vojenských kasárňach Talianska, odliatych z bronzu nepriateľských delových hlavní. Viac je na : otvoriť >>>

generál A. Diaz, jeho hrobka a text vyhlásenia víťazstva
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Po vyhlásení prímeria sa 6. čs. divízia presunula v novembri 1918 do Padovy, kde 17. novembra vznikol Čs. armádny zbor v Taliansku, zložený z 6. a 7. čs. streleckej divízie. Zbor sa skladal zo šiestich streleckých plukov (31-36) a jednej jazdeckej švadrony. Mal 19 476 mužov, z toho 591 Slovákov (3,03%). Čs. vojsko v bojoch na Talianskom fronte v rokoch 1917-1918 malo 625 padlých, 55 nezvestných a takmer 500 ranených vojakov. Armádny zbor čs. vojska v Taliansku bol prvou časťou čs. zahraničného vojska, ktorá sa už decembri 1918 vrátila do Československa.

Súvisiace informácie:

POZNÁMKA : uvedené súvisiace informácie na doméne www.klubvtn.info budú postupne znova aktualizované.