|
|
Výstava venovaná pamiatke mladého slovenského učiteľa a vlastenca Karola Pajera, čs. dobrovoľníka zahraničného vojska vo Francúzsku a bojovníka francúzskeho hnutia odporu. Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. ( Po "kliknutí" sa jeho fotoportrét zväčší ) >>> 
ÚvodKarol Pajer - krátka biografia Cesta do Francúzska Karol Pajer vo Francúzsku Bojovník za slobodu Francúzska Pamiatke Karola Pajera Úvodom Slovenskej verejnosti je dobre známy film Schindlerov zoznam, ktorý hovorí o záchrane židovských väzňov počas 2. svetovej vojny továrnikom Oskarom Schindlerom. Vďaka filmu Sila ľudskosti režiséra Mateja Mináča sa dostala do povedomia verejnosti aj činnosť Nicolasa Wintona, ktorý v roku 1939 zachránil 669 prevažne židovských detí. K týmto dvom osobnostiam sa rozhodne radia aj prof. Dr. Jozef Fišera a mladý Karol Pajer, ktorí počas vojny vo francúzskom Vence zachránili niekoľko stovák detí, ktoré stratili vo víre vojnových udalostí rodičov a ocitli sa v bezvýchodiskovej situácii na území Francúzska. Pri tom všetkom nezabudli ani na ich vzdelávanie - Karol Pajer bol učiteľom detí, z ktorých väčšina nevedela po francúzsky. Svoj antifašistický postoj prezentoval aj ako čs. vojak - dobrovoľník pri obrane Francúzska proti nacistickým agresorom v počiatočných fázach 2. svetovej vojny a neskôr ako bojovník francúzskeho hnutia odporu v strednom Francúzsku. Padol v boji proti spoločnému nepriateľovi za ideály demokracie a slobodu našich národov 10. júna 1944. Pri pamätníku na Mont Mouchet sa každoročne konajú spomienkové stretnutia s účasťou prezidenta Francúzskej republiky - videoklip je zo stretnutia v roku 2014 : Videoklip je umiestnený na : YouTube Meno mladého slovenského vlastenca Karola Pajera, vojaka, učiteľa a bojovníka francúzskeho hnutia odporu nie je slovenskej verejnosti veľmi známe. Výstava "Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu" približuje jeho osobný vklad pri presadzovaní demokracie a humanity v stredoeurópskom priestore v podmienkach 2. svetovej vojny. Späť na začiatok článku. Karol Pajer - krátka biografia Karol Pajer sa narodil 6. novembra 1919 v Klenovci v rodine krajčíra ako druhé dieťa. Mal brata Petra a sestry Elzu a Cecíliu. Po smrti otca sa jeho matka s deťmi presťahovala do Lučenca, kde Karol študoval na tamojšom gymnáziu. Po zabratí Lučenca horthyovskym Maďarskom v marci 1939 odišiel do Banskej Bystrice. V štúdiu pokračoval na Čs. štátnom učiteľskom ústave. Tu zažil rozpad republiky aj vznik "samostatného" Slovenského štátu. 
K. Pajer medzi športovcami ( sediaci tretí zľava ) Uvedené udalosti výrazne ovplyvnili celú Pajerovu generáciu. Už ako dvadsaťročný vlastenecky cítiaci mladý človek postrehol nebezpečenstvo fašizmu. So skupinou priateľov aktívne prejavil svoj odpor k šíriacemu sa hnedému moru - inicioval vyhotovovanie a rozširovanie protifašistických letákov. Koncom r. 1939 odhalili orgány štátnej moci činnosť skupiny mladých antifašistov a Karola Pajera vylúčili zo štúdia na učiteľskom ústave. Jemu aj ďalším členom skupiny hrozilo trestné stíhanie a väzenie. Rozhodli sa preto opustiť Slovenský štát a prejsť do Francúzska, kde sa formovalo československé zahraničné vojsko. K ilegálnemu prechodu hranice Maďarska sa odhodlali Karol Pajer, Janka Horváthová, Štefan Gömöri ( Gemerský ), Karol Jurčák, Gustáv Pietrik, Rudolf Husár a Ján Vojtek. Rozhodujúcim podnetom k emigrácii bolo predvolanie Okresného súdu v Banskej Bystrici v trestnej záležitosti proti Karolovi Pajerovi a skutočnosť, že o činnosti skupiny študentov sa dozvedelo aj nemecké gestapo. Späť na začiatok článku. 
Vo Francúzsku sa už od jesene 1939 formovalo čs. vojsko Cesta do Francúzska Skupina mladých vlastencov opustila Banskú Bystricu 7. januára 1940. Pri Tomášovciach ilegálne prekročili nové slovensko-maďarské hranice a pokračovali do Maďarmi okupovaného Lučenca. Tam ich prichýlila Pajerova sestra Elza. Z Lučenca pokračovali do Budapešti, kam sa dostali 9. januára. Na francúzskom konzuláte ich zaregistrovali ako utečencov, ktorí chcú emigrovať do Francúzska. Presun vojnových emigrantov do Juhoslávie, ochotných bojovať v spojeneckých armádach, organizoval konzulát tak, že ich rozdelil do skupín a taxíkom ich nechal doviezť na juhoslovanské hranice. Karol Pajer so svojou snúbenkou bol v prvej skupine. Francúzskym konzulátom konšpiratívne platený prevádzač obidvoch šťastne previedol cez maďarsko-juhoslovanské hranice. Po vybavení formalít organizovalo francúzske vyslanectvo odchody dobrovoľníkov do Francúzska. Konzulát organizoval aj presun vojnových emigrantov ochotných bojovať v spojeneckých armádach do Juhoslávie. Karol Pajer a jeho snúbenka sa takto s prvou skupinou dostali do Belehradu. Tamojšie francúzske vyslanectvo sprostredkovalo ďalší presun dobrovoľníkov do Francúzska po mori. Keďže vojenské lode nemohli brať na palubu ženy, odišiel len Karol a jeho snúbenka Janka sa koncom septembra 1940 vrátila na Slovensko. Cesta Pajera do Francúzska trvala dva mesiace a viedla cez Grécko, Turecko, Sýriu, Libanon, Egypt, Tunis a Alžírsko do prístavu Marseille. Späť na začiatok článku. Karol Pajer vo Francúzsku 
V tom čase sa už v juhofrancúzskom meste Agde formovalo československé zahraničné vojsko. Karol Pajer sa doň prihlásil v druhej polovici marca 1940. V Agde podstúpil prípravu na boje proti nacistickým vojskám, ktoré postupne vpadli do Belgicka, Holandska, Luxemburska a 10. mája 1940 aj do Francúzska. Po kapitulácii Francúzska a demobilizácii vojakov aj čs. 1. pešej divízie na území Francúzska bol K. Pajer v Agde. Nepodarilo sa mu však dostať na loď, ktorá z prístavu Séte prevážala dobrovoľníkov do Anglicka. Odišiel preto do Marseille, kde od septembra 1940 pracoval na Ústredí československej sociálnej pomoci ( Centre d´Aide Tchécoslovaque ). Bolo súkromnou dobročinnou organizáciou a jedinou úradne uznávanou čs. inštitúciou v neobsadenej časti Francúzska. ( Na fotografii z Agde je K. Pajer v prostriedku - po "kliknutí" sa foto zväčší ) >>> Po porážke Francúzska sa v okolí Marseille nachádzali tisíce utečencov z takmer celej Európy. Medzi nimi boli o.i. aj slovenské, české, belgické, poľské a židovské deti, ktorých rodičov internovali, alebo odvliekli do koncentračných táborov. Ústredie však organizovalo aj odchody vojakov do čs. zahraničnej armády v Británii, mnohým ďalším ďalším ľuďom pomáhalo získavať víza do zámoria. Finančná pomoc Ústrediu prichádzala predovšetkým zo zámoria, najmä od amerických organizácií, krajanských spolkov a protestantských cirkevných zborov. Neskôr ilegálnou cestou cez Portugalsko a Švajčiarsko dotovala činnosť "Ústredia" aj čs. exilová vláda v Londýne. No podpory, ktoré Ústredie poskytovalo množstvu utečencov, stačili sotva na prežitie... 
K. Pajer so skupinou detí v detskom domove MACE vo Vence Karol Pajer sa tu zoznámil s Jozefom Fišerom a spolu s ďalšími priateľmi vytvorili skupinku, ktorá pomáhala najmä deťom, ženám a raneným. Dozvedeli sa o opustenom školskom areáli pri meste Vence neďaleko Nice a prenajali ho aj s poľnohospodárskymi pozemkami. So skupinou prvých dobrovoľníkov a opustených detí sa tam nasťahovali začiatkom apríla 1941. Zariadenie nazvali Kresťanský domov detí vo Vence a jeho poľnohospodárske podniky. Domov detí vo Vence sa postupne rozrástol na osadu s 23 budovami. Vzhľadom k tomu, že väčšina detí nevedela po francúzsky a nemohli chodiť do vzdialenej francúzskej školy, ich výučba prebiehala priamo v domove. Medzi ich učiteľmi bol aj Karol Pajer. Vyučoval slovenčinu a češtinu, učil ich spievať ľudové a vlastenecké piesne, nacvičoval s nimi ľudové tance a viedol aj internát. 
 Skupina detí z MACE vo Vence s ich učiteľom K. Pajerom ( po "kliknutí" sa foto zväčšia ) Cez zariadenia Kresťanského domova detí ( MACE ) z Vence prešlo do konca vojny celkom 525 detí, počet dospelých bol okolo 126 osôb. Podrobnejšie informácie sú tu >>> 
 Karol Pajer s detským speváckym suborom počas slávnostnej prezentácie detského domova MACE autoritám mesta Vence ( po "kliknutí" sa foto zväčšia ) Po okupácii južnej časti Francúzska talianskym a nemeckým vojskom v novembri 1942 hrozilo deťom z domova vo Vence zavlečenie do koncentračných táborov. V roku 1943 sa ešte pred vstupom nemeckých vojsk do mesta podarilo premiestniť všetkých z domova do fariem v hornatom strednom Francúzsku. Ústredie čs. pomoci tam prenajalo sedem fariem aj s pôdou. Pajer pomohol presťahovať osadenstvo domova na takmer 1000 km vzdialenú náhornú planinu Mille Vaches. Časť dospelých sa vtedy pridala k partizánom, medzi nimi aj Karol Pajer.  Mapa s vyznačením trás presťahovania MACE z Vence do hôr v strednom Francúzsku. Na mape je vyznačené aj rozdelenie územia Francúzska po jeho porážke na jednotlivé zóny. Späť na začiatok článku. Bojovník za slobodu Francúzska Po príchode do stredného Francúzska stal sa Karol Pajer aj príslušníkom francúzskej partizánskej skupiny FTPF ( Franc-Tireurs-Partisans-Françaises ). Cez deň vyučoval deti na jednej z fariem a po nociach sa zúčastňoval na akciách partizánov v départementoch Cantal a Haute Loire. V jednom z najväčších stretnutí s nepriateľom v priestore Mont - Mouchet pri mestečku Pinols padol 11. júna 1944 v boji s jednotkami SS. 
Kresba krajiny severovýchodne od bojísk pri Mont-Mouchet Boje pri Mont - Mouchet Boj pri Mont - Mouchet bol jeden z najdôležitejších bojov francúzskych partizánov a vôbec najväčší v počte nasadených bojových síl. Predchádzalo mu zhadzovanie zbraní a munície spojeneckými lietadlami, deštrukcie a zatarasenie prístupových ciest, sústredenie v horách a mobilizácia. Dňa 15. mája 1944 prišlo z rôznych kútov kraja Auvergne do pohoria Margeride v nadmorskej výške 1500 m asi 2700 bojovníkov. Regionálny veliteľ plukovník Emile Coulaudon ( Gaspard ) vydal 20. mája mobilizačnú vyhlášku, na základe ktorej sa do zbrane hlásilo ďalších 10 tisíc mužov. Coulaudon ich rozdelil do troch samostatných priľahlých oblastí, pričom priamo na Mont - Mouchet zostalo 3000 partizánov. Za svoje veliteľské stanovište a sídlo štábu si zvolil strategicky najvhodnejšie miesto, veľkú horáreň na čistinke hory Mont - Mouchet. 
Mapa bojov v okolí hory Mont - Mouchet sa po kliknutí zväčší K prvému boju, na ktorom sa zúčastnil aj Karol Pajer, došlo 2. júna. Nemci podcenili počet partizánov, ich odvahu, odhodlanie a bojaschopnosť. Útok začal prápor SS v počte 800 mužov, podporovaný paľbou mínometov. Boj bol krutý. Partizáni však útoky SS odrazili, sami prešli do protiútoku a prinútili nemecké jednotky k ústupu. Bolo to prvé veľké víťazstvo partizánov štyri dni pred vylodením spojencov v Normandii. 
Partizánska jednotka, v ktorej bojoval Karol Pajer, bola vyzbrojená iba ľahkými pechotnými zbraňami V období od 3. do 10. júna sa obidve strany pripravovali na rozhodujúci boj. Na úsvite 10. júna proti 3 tisícom bojovníkov na Mont - Mouchet zaútočila nemecká divízia v počte 11 tisíc skúsených mužov, podporovaná ťažkými zbraňami a obrnenými vozidlami. Francúzske jednotky preukazovali v boji nesmierne hrdinstvo, dokonca na niektorých úsekoch prinútili nepriateľa k ústupu a spôsobili mu veľké straty. Keď však nepriateľ zo smeru Clermont - Ferrandu nasadil ďalšie posily, nariadil o 22. hod. francúzsky veliteľ ústup. Jediná voľná cesta z obkľúčenia viedla južne od mestečka Pinols. Ústup na tomto smere zabezpečovala Pajerova čata. Pajerovi sa podarilo udržať toto postavenie s obdivuhodnou odvahou a paľbou automatických zbraní zabezpečiť ústup svojich spolubojovníkov. Padol na svojom bojovom stanovišti - položil svoj život za spoločné ideály národov bojujúcich proti fašizmu v 2. svetovej vojne.
Pamiatke Karola Pajera Krátko po vojne 4. 7. 1945 Francúzi ocenili obeť mladého Slováka Karola Pajera v rozkaze divízneho generála Ducheho č. 28, v ktorom veliteľ 13. vojenského okruhu udelil in memoriam pochvalu veliteľa divízie Pajerovi Karolovi, zvanému "Charles". Prezident Francúzskej republiky udelil in memoriam Karolovi Pajerovi francúzsky Vojnový kríž 1939-1945 so striebornou hviezdou. Vo februári 1947 bola Karolovi Pajerovi udelená Československá vojenská medaila a prezident republiky ho vyznamenal Československým vojnovým krížom 1939. Vďační občania Klenovca odhalili svojmu rodákovi na budove obecného úradu pamätnú tabuľu a miestnej materskej škole prepožičali názov Materská škola Karola Pajera. 
Spomienkové stretnutie pri pamätnej tabuli K. Pajera v Klenovci Výstava "Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu" vznikla z iniciatívy klenovského rodáka JUDr. Ĺubomíra Moncoľa, akademického sochára Štefana Pelikána, prezidenta Klubu priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline, jeho tajomníka Ing. Juraja Nedorosta a Obecného úradu v Klenovci ( starostu JUDr. Pavla Struhára ). Na odbornej príprave ( zber materiálu, námet a scénar ) sa podieľali JUDr. Ĺubomír Moncoľ a Dušan Halaj, CSc. Graficky ju upravil doc. Ing. Martin Halaj, PhD. Realizáciu výstavy zabezpečila firma NEDOROST Žilina. Verejnosti bola sprístupnená 7. 11. 2006 v Klenovci pri príležitosti prepožičania názvu Materská škola Karola Pajera Klenovec tamojšej materskej škole. Od 18.11. 2006 do konca februára 2007 bola inštalovaná v priestoroch Múzea SNP v Banskej Bystrici. Pri príležitosti "Dňa učiteľov" bola inštalovaná v priestoroch "Posádkového klubu Trenčín" od 29.3. do 13.4.2007. Postupne bola inštalovaná v niekoľkých mestách na Slovensku a Morave, vo francúzskej verzii v Cran-Gévrier a na žiadosť z mesta Olomouc aj v ich frankofónnom gymnáziu : viac >>> Späť na začiatok článku. Súvisiace informácie : |
