Partizánsku brigádu Jana Žižku sformovala organizátorská skupina ŽIŽKA I - jedna z viacerých spravodajských a organizačných skupín, vysadzovaných na Slovensko od júla 1944 do apríla 1945 v súvislosti s prípravou a priebehom povstania (SNP) zo Sovietskeho zväzu. Neskoršie smerovali podobné výsadky aj na územie českých zemí. Najskôr ich riadil Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) v Kyjeve, od septembra 1944 štáby partizánskeho hnutia pri vojenských radách 1. a 4. Ukrajinského frontu. Celkovo išlo o 53 skupín s asi 1 200 osobami a 250 tonami zbraní aj rôzneho materiálu. Podarilo sa im sformovať partizánske oddiely s približne 18 000 bojovníkmi.

Organizátorská skupina ŽIŽKA I

Partizánsku skupinu 19 výsadkárov ŽIŽKA I vysadil Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) na plochu vytýčenú skupinou Štefánik dňa 28.8.1944 o 23,00 h pri obci Sklabiňa. Vysadenie vykonali 2 lietadlá C-47 v troch preletoch. Bola to z hľadiska personálneho kombinovaná skupina, v ktorej veliteľská funkcia bola zverená príslušníkom čs. armády a partizánsky štáb obsadil svojimi príslušníkmi funkcie náčelníka štábu, zástupcu veliteľa, radistov a lekára.

Veliteľ Pola pred vysadením, po oslobodení a komisár brigády Kaščák
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Väčšinu skupiny tvorili Slováci, čerství absolventi kurzu partizánskeho boja vo Svjatošine. Velením bol poverený podporučík Teodor Pola, komisárom rotný Štefan Kaščák, jeho zástupcom rotný Arnošt Krpec. Anton Kubík velil prieskumu, Vasil Stanko a Tomáš Lisko mali veliť čatám. Bez predbežného zaradenia zostali: Pavol Dolný, Celestýn Starych, František Horník, Jozef Sagan, Štefan Dudašík, Martin Alušík, Jaroslav Zbořil a Štefan Fekete - Čierny. Viac je tu :  otvoriť >>>

Presun skupiny do operačného priestoru

Skupine Žižka bol predbežne určený operačný priestor západného Slovenska, okresy Trenčín – Bánovce nad Bebravou – Prievidza, kam sa mala po vysadení presunúť. V prvom prelete bolo zhodených 6 zásobníkov so 100 kg TNT, 12 samopalov a 4 ľahké guľomety aj so strelivom. Civilný odev a vojenská rovnošata tvorili základ výstroja parašutistov, samopaly PPŠ, pištole TT, ručné granáty a útočné nože (finky) výzbroj jednotlivca. Každý si niesol stravu na tri dni. Falošné doklady skupina nemala.

J. Zbořil a F. Horník si pri zoskoku zlomili nohu a ďalších 5 mužov utrpelo ľahké zranenia. Hľadaním zhodených im zásobníkov, odsunom a ošetrovaním zranených, rovnako ako miestnou orientáciou a ujasnením úloh sa skupina zdržala v Sklabini 4 dni. Od npor. Veličku dostala 2 koristné nákladné automobily, ktorými sa prepravila do Martina a odtiaľ zaisteným pochodom pokračovala západným smerom do operačného priestoru po ose : Nemecké Pravno – Vaškov - Čičmany – Zliechov. Cestou podnikala drobné teroristické akcie, uskutočňovala nábor partizánov. Dňa 5.9.1944 mala už 70 mužov a oddych v jednotlivých obciach využívala k vykonávaniu mítingov, na ktorých boli zakladané národné výbory, vytvárané milície domobrany a nové partizánske oddiely.

Vznik partizánskej brigády Jána Žižku

Bojová činnosť spočívala v prieskume a terore proti Nemcom a aktivistom Hlinkovej gardy. Zo Zliechova bol podniknutý výpad proti Ilave (oslobodenie politických väzňov) a Ladcom (zničenie elektrárne) iba s čiastočným úspechom aj s korisťou náklad. automobilu s nákladom 2,5 t TNT a 10 000 roznetiek. S rovnakým zámerom obsadila skupina „Žižka“ 10.9.1944 Valaskú Belú. 10.9.1944 dosiahla Valaskú Belú a 13.9.1944 dosiahla obec Uhrovec v okrese Bánovce n. Bebravou, odkiaľ sa presunula do obce Závada. Tam dosiahla ku dňu 20.9.1944 početný stav 500 mužov a bola preorganizovaná na partizánsku brigádu s 10 oddielmi a diverznou skupinou. Ovládla široký priestor Považská Bystrica – Trenčín – Bánovce nad Bebravou – Baťovany (Partizánske) – Prievidza – Handlová. Zásobovacím konvojom, vyslaným z Banskej Bystrice, doplnila svoje zásoby streliva, samopalov, odevov a 6 PT puškami.

Partizánmi zničený vlak pri Mníchovej Lehote v októbri 1944
Revolučný Okresný národný výbor v Bánovciach nad Bebravou
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Zlom v bojovej činnosti s výhodou úplnej prevahy síl nastal v dňoch 24. - 26.9.1944, keď brigáda obsadila Bánovce nad Bebravou, ustúpila nemeckému protiútoku a znova sa mesta zmocnila o dva dni neskôr. Jej smelosť vyvolala odvetné akcie nemeckých protipartizánskych jednotiek. Došlo k prudkým bojom v priestore Motešice so stratami na oboch stranách Po nich sa štábny oddiel premiestnil do priestoru Omastiná, kde boli vybudované zemné kryty, poľný lazaret a sklady.

V čase medzi 12. a 24. septembrom 1944 sa brigáda zmocnila skladov fy. Nehera a skladov fy. Baťa v Uhrovci. Časť zásob bola rozdaná obyvateľstvu a časť spracovaná v záložných dielňach, vyrábajúcich bielizeň a obuv pre partizánov. Koncom októbra 1944 operovala brigáda „Jan Žižka“ v pohorí Vtáčnik a mala 950 mužov, 35 jazdeckých koní, 18 poľnohospodárskych povozov so záprahom, 8 nákladných a 12 osobných automobilov aj 10 motocyklov. Zachránila 20 amerických letcov, zostrelených pri náletoch na Dubovú a Trenčín, ktorých odoslala s ochranou do Banskej Bystrice. Bola jedinou partizánskou jednotkou, ktorej početné stavy nepoklesli ani po potlačení povstania (SNP). Naopak, keď sa 12.11.1944 vrátil vyliečený kpt. Klotov a priviezol z Banskej Bystrice 400 mužov, početný stav brigády dosiahol 1590 osôb. Uvedená skutočnosť podnietila štáb 4. UF k rozhodnutiu, ktorým povýšila brigádu na „Zväz partizánskych oddielov Jana Žižku“. Združoval 11 oddielov vrátane štábneho a diverznej roty.

Časť 2. práporu partizánskej brigády J. Žižku
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Nemecké oddiely podnikli 22.11.1944 rozsiahle útočné akcie, dobyli a vypálili obec Omastina, pri ktorých 5. oddiel utrpel ťažké straty na padlých, zajatých a bol rozprášený. Partizáni ustúpili južným smerom na Zlaté Moravce, do Tribečských vrchov, kam sa z hroziaceho obkľúčenia prebili. Ich 1. a 3. oddiel, následkom zlého spojenia a dezorganizácie sa odpútali a vrátili sa do Banskej Bystrice, aby sa pripojili k brigáde Jegorova. Oddiely Jana Žižku stratili v týchto bojoch celý týl, zásoby aj dopravné prostriedky. Po týchto udalostiach tiež výrazne poklesla podpora civilného obyvateľstva, prepadajúceho obavám z nemeckej odvety.

Ďalšie ťažké boje nasledovali 23. januára 1945, keď nemecké oddiely zaútočili proti obci Kľak, v ktorej sa nachádzalo veliteľstvo Žižka. Svoje postavenia partizáni neubránili a po vypálení dediny ustúpili (2.2.1945) smerom na Valaskú Belú a do Strážovských vrchov, kde jednotlivé oddiely za neustále podnikaných sabotážnych akcií vyčkali príchod frontu. S ČA sa brigáda zlúčila v obci Zemianske Podhradie 13.4.1945.

Zdroj : Za frontou na východě, čs. parašutisti vo zvláštních operacích na východní frontě za druhé světové války (1941-1945) – Jiří Šolc, Svět křídel, 2003, str. 116 - 118.

Súvisiace informácie : Múzeum Partizánskej brigády Jana Žižku