Prvá čs. vojenská jednotka mohla na území vzniknúť až po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom a jeho vazalmi 22. júna 1941. Do tej doby sovietska vláda považovala hitlerovské Nemecko za svojho spojenca a nedovolila organizovať zahraničný protifašistický odboj na svojom území. Čs. emigranti, ktorí ilegálne prekročili štátnu hranicu ZSSR boli za to súdení a väznení v gulagoch. Čs.občania - dobrovoľníci, ktorí boli zadržaní na území východného Poľska pri obsadzovaní územia Červenou armádou po 17. septembri 1939 boli v ZSSR internovaní. Iba časti z nich sa podarilo zo ZSSR odísť k čs. vojenským jednotkám na Západe ako aj na Strednom východe.

Po vynútenom vstupe ZSSR do vojny proti Nemecku sa postupne na jeho území sformovali prvé čs. vojenské jednotky, ktoré aktívne a úspešne bojovali po boku Červenej armády - 1. čs. samostatný poľný prápor a neskôr 1. čs. samostatná brigáda pod velením plk. L. Svobodu. Po vstupe brigády na územie západnej Ukrajiny, bol v apríli 1944 zo zajatých i prebehnutých slovenských vojakov a mobilizovaných volyňských Čechov vytvorený v ZSSR 1. čs. armádny zbor. V rámci jeho organizačnej štruktúry vznikla aj 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.

Od 9. januára 1944 začali do Jefremova v Tulskej oblasti prichádzať prvé transporty vojakov tvoriacej sa 2. československej paradesantnej brigády. Boli to príslušníci slovenskej rýchlej divízie, ktorí prešli hromadne v októbri 1943 k Sovietskej armáde pri Melitopole a prihlásili sa v počte asi 2000 mužov do čs. vojska v ZSSR. V nasledujúcich dňoch prichádzali doplniť počty brigády vojaci z buzuluckého záložného pluku - všetko mladí, zdatní muži vo veku od 35 do 25 rokov.

Brigáda sa budovala podľa organizácie sovietskych výsadkových jednotiek. Mala 2 pešie prápory, delostrelecký, protitankový a protilietadlový oddiel, ženijnú, spojovaciu a štábnu rotu. K tomu ešte samostatný priezvedný oddiel, zložený z dvoch tankových rôt, cyklistickej roty, roty obrnených automobilov, motorizovanej a spojovacej roty. Neskoršie sa tankové roty osamostatnili ako tankový prápor a do organizácie priezvedného oddielu pribudla prieskumná čata a motorizovaná čata.

O spôsobu organizácie a vybavenia novej brigády bolo rozhodnuté už 28. decembra 1943 v Moskve na porade s predstaviteľmi generálneho štábu Sovietskej armády Do tohto rozhodnutia sa už premietlo podpísanie československo-sovietskej zmluvy, ako aj výsledky celej série rokovaní, ku ktorým pri tej príležitosti došlo. Paradesantný charakter brigády bol zvolený preto, že sa už počítalo so skorým prenesením bojov na územie Československa, ako aj s leteckým vysadením jednotiek pri uskutočňovaní oslobodzovacích operácií. Sovietska armáda dodala brigáde zbrane a všetok potrebný parašutistický materiál. Zároveň vyslala k brigáde skúsených inštruktorov. Velením brigády bol poverený plk. Vl. Přikryl.

Do konca januára sa čs. vojaci učili zaobchádzať so všetkými zbraňami, ktoré brigáda dostala. Boli zriadené rôzne kurzy : kurz parašutistických inštruktorov, zdravotníkov, spojárov, proviantný a chemický kurz. Výcvik sa riadil sovietskymi predpismi.

Od 1. februára sa začalo s paradesantnou prípravou, ktorá zahŕňala teóriu zoskoku, používanie a skladanie padáku, skoky z mostíka, úpravu a pripevňovanie zbraní, telocvik, bojový, taktický a strelecký výcvik. Zamestnania boli intenzívne a zaberali celý deň. Večery sa venovali opakovaniu látky a čisteniu zbraní. Dvakrát týždenne absolvovali jednotky výcvik v noci. Potom prišli na rad zoskoky z výstrojom z makety lietadla, skladanie padáku, zoskok z upútaného balóna a konečne zoskoky z piatich sovietskych transportných lietadiel, ktoré boli pre výcvik brigády k dispozícii na poľnom letisku v Jefremove. Mužstvo bolo vo výbornej kondícii a osvojovalo si prvky výcviku s veľkým nadšením.

Do polovice apríla bol vďaka húževnatosti a snahe vojakov za pomoci sovietskych inštruktorov zakončený náročný výsadkový výcvik. Brigáda mala za sebou 13 559 zoskokov z balónov a z lietadiel. 22. apríla v prítomnosti predstaviteľov sovietskeho generálneho štábu, zástupcov poľských a juhoslovanských vojenských jednotiek a čs. delegácie na čele s veľvyslancom Fierlingerom, vykonala 2. paradesantná brigáda záverečné cvičenie.

Fotografie sú z archívu autora - po "kliknutí" sa foto zväčší

Najskôr vykonala 2. rota zoskok do tyla nepriateľa a obsadenie letiska. Ukážka bola vykonaná v silnom vetre veľmi úspešne. Potvrdila vysoký stupeň vycvičenosti parašutistov. Poobede 3. rota predviedla ukážku útoku na čiastočne vybudované obranné postavenie nepriateľa za podpory dvoch batérií kanónov, čaty protitankových pušiek a čaty samopalníkov, spojenú s ostrou streľbou do terčov. Rovnako aj toto cvičenie prebehlo vzorne.

Nasledujúceho dňa, 23. apríla 1944, nastúpila parabrigáda na jefremovskom letisku na slávnostnú prehliadku, na ktorej odovzdal náčelník vojenskej misie gen. F. Píka veliteľovi bojovú zástavu. Slávnostným pochodom sa skončilo obdobie výcviku a prípravy na boj.

Súčasne sa 2. paradesantná brigáda rozlúčila s Jefremovom - v súlade s memorandom o výstavbe 1. čs. armádneho zboru zahájili jej jednotky 30. apríla presun do nového posádkového mesta Proskurova v prifrontovom pásme. Cesta jej transportov trvala 15 dní - 17. mája 1944 boli všetky jednotky na mieste. Tu pokračovala vo výcviku, ktorý ukončila v čase zahájenia Slovenského národného povstania ( SNP ).

Fotografie sú z archívu autora

Otázka vojenskej pomoci SNP Sovietskou armádou vystúpila do popredia okamžite po jeho zahájení. Hlavný stan vrchného veliteľa už dňa 2. septembra 1944 vydal direktívu pripraviť a vykonať operáciu na styku 1. a 4. ukrajinského frontu. Cieľom operácie bolo preniknúť z priestoru Krosno - Sanok na slovenské hranice vo všeobecnom smere na Prešov a spojiť sa so slovenským vojskom. Na vykonanie operácie bolo rozhodnuté použiť aj československý zbor a slovenské vojská, nachádzajúce sa severovýchodne od Prešova.

Po zahájení Karpatsko-duklianskej operácie 8. septembra 1944 sa rozpútali sa ťažké boje o prekročenie Východných Karpát. Útočiace vojská tu narazili na dôsledne vybudovanú obranu, ktorú nacistické velenie pripravovalo už od roku 1943. V príprave operačných plánov Karpatsko-duklianskej operácie sa pôvodne uvažovalo o leteckom vysadení brigády do priestoru dislokácie Východoslovenskej armády. Po zmene situácie sa však od pôvodného zámeru upustilo.

Brigáda počas presunu z Proskurova dostala rozkaz odovzdať vo vykladacej stanicu Przemysl padákový materiál a presunúť sa ako pešia jednotka do vytýčeného úseku. Bola zaradená do bojovej zostavy sovietskych vojsk ako ľavokrídelný zväzok 38. armády 1. ukrajinského frontu na styku s 1. gardovou armádou 4. ukrajinského frontu :  viac >>>