Československí vojaci a letci bojovali proti Nemcom už v roku 1940 vo Francúzsku
... ... ... ...

Československé vojenské jednotky vo Francúzsku 1939 - 1940
( informácia bude priebežne aktualizovaná )

Takmer štyridsať rokov sa mladej generácii hovorilo, že oslobodenie našej vlasti od nemeckých okupantov je výsledkom internacionálnej pomoci Červenej armády, hrdinstva československých vojakov bojujúcich v ZSSR po jej boku a partizánov organizovaných komunistami. O tom, že československí vojaci bojovali proti silám fašizmu a zomierali za ideály demokracie a svoju vlasť aj na iných bojiskách sveta už od roku 1940 sa dlho farizejsky mlčalo. V tej dobe mali komunistické strany v Európe z Moskvy ešte zakázané sa zapojiť do odboja proti Nemecku, ktoré bolo po podpise zmluvy považované za spojenca Sovietskeho zväzu !

Predchádzajúce informácie :

  • Vznik čs. protinacistického odboja na Slovensku v roku 1939
  • Vznik prvých centier čs. zahraničného odboja už v roku 1939
  • Vznik centra čs. zahraničného odboja vo Francúzsku ( 1939 )

    Nie všetci občania, politici a vojaci sa po okupácii českých krajín a vytvorení Slovenského štátu boli ochotní zmieriť sa so zánikom Československej republiky. Mnohí sa rozhodli radšej emigrovať do zahraničia a odtiaľ sa usilovali znova obnoviť československý štát. Dôvody k ich odchodu do zahraničia boli rôzne - vo väčšine prípadov to bola najmä ich nenávisť k okupantom a neochota žiť v totalitnom štáte.

    obr. 0810a obr. 0810b
    Po rokovaní s Tisom obsadil Hitler české územia "druhej ČSR"
    ( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

    Od polovice marca 1939 vnikali v zahraničí postupne vojensko-politické centrá, ktorých cieľom bolo aj organizovanie československých dobrovoľníckych jednotiek pre zahraničný protinacistický odboj a pre boj proti Nemecku. Väčšina z nich smerovala do Francúzska; zo začiatku cez Poľsko a po jeho porážke cez Maďarsko a Balkán až na Stredný východ. Sústreďovali sa vo Francúzmi kontrolovanej Sýrii a Libanone, odkiaľ boli prepravovaní do Francúzska.

    ...
    Mapa hlavných trás čs. dobrovoľníkov do zahraničného odboja
    ( po "kliknutí" sa mapka zväčšia )

    Väčšina čs. politikov našla spočiatku azyl v Paríži. Čs. vyslanec Dr. Š. Osuský už 15. marca 1939 rokoval s francúzskym ministerstvom zahraničných vecí o neuznaní okupácie ČSR a dňa 16. marca 1939 odmietol odovzdať čs. legáciu nemeckému veľvyslancovi. Francúzska vláda 17. novembra 1939 akceptovala Čs. národný výbor v Paríži v čele so Štefanom Osuským, ktorý organizoval zahraničný odboj vo Francúzsku, sprostredkúval a viedol všetky rokovania o obnovení dohody medzi čs. odbojom v zahraničí a francúzskou stranou, pričom väčšinu z nich aj sám inicioval.

    Predchádzajúce informácie : Vznik 1. československej pešej divízie vo Francúzsku v januári 1940

    Čs. vojenská kancelária vznikla v Paríži 2. augusta v čele s gen. S. Ingrom. Čs. dobrovoľníci prichádzajúci do Francúzska však mohli v tej dobe vstúpiť iba do francúzskej Cudzineckej légie s tím, že po vypuknutí vojny budú uvoľnení pre službu v čs. armáde.

    obr. 0817a obr. 0810e
    Čs. veľvyslanec v Paríži Š. Osuský a div.gen. R. Viest

    Po prepadnutí Poľska Nemeckom vstúpilo Francúzsko do vojnového stavu s Nemeckom 3. septembra 1939. Francúzska armáda prepustila čs. dobrovoľníkov z Cudzineckej légie a dala čs. armáde k dispozícii vojenský tábor v Agde na juhu Francúzska. Prvá čs. jednotka – 1. čs. náhradný prápor tam vznikla už 28. septembra 1939 a na druhý deň aj 1. čs. peší prápor. Dohodu o obnovení čs. armády vo Francúzsku podpísali 2. októbra 1939 čs. vyslanec vo Francúzsku Dr. Š. Osuský a francúzsky ministerský predseda E. Daladier.

    obr.10136a obr.10136b
    Výcvikový tábor čs. jednotiek bol v juhofrancúzskom meste Agde
    ( po "kliknutí" sa foto zväčší )

    So súhlasom francúzskej vlády vydal Československý národný výbor 17. novembra 1939 mobilizačný rozkaz pre všetkých čs. občanov na francúzskom území. Do jednotiek v Agde vstupovali a boli povolávaní zmobilizovaní čs. občania žijúci na území Francúzska a jeho kolónií. Z čs. jednotiek vytváraných v Agde bola 15. januára 1940 sformovaná 1. čs. pešia divízia. Jej veliteľom sa stal gen. R. Viest, 16. júna 1940 velenie prevzal gen. B. Miroslav-Neuman. Príslušníkmi divízie sa stali utečenci z Protektorátu a Slovenska, interbrigadisti do tej doby internovaní vo Francúzsku, čs. dobrovoľníci žijúci v zahraničí a zmobilizovaní krajania. 27. mája 1940 dosiahla divízia počet 11 405 osôb, z nich 5107 boli Slováci, alebo osoby inej národnosti pochádzajúce z územia Slovenska. Z uvedeného počtu bolo 3236 dobrovoľníkov, 8169 mobilizovaných. Vo veliteľskom zbore bolo zo Slovenska 62 dôstojníkov a 11 rotmajstrov – 90% príslušníkov veliteľského zboru tvorili Česi.

    ...
    Príslušníci delostreleckého pluku 1. čs. pešej div. pri výcviku

    Jadro divízie sa skladalo z 1. a 2. pešieho pluku s plnými stavmi, 3. peší pluk bol zostavený iba tabuľkovo. V stave divízie bol ešte delostrelecký pluk ( bohužiaľ prakticky bez výzbroje, takže nemohol byť ani poriadne vycvičený ), zmiešaný prezvedný oddiel, protitanková batéria, ženijný prápor, spojovací prápor a pod. Príprava divízie na nasadenie narážala na nedostatok výstroja a výzbroje, mnohým zmobilizovaným vojakom chýbala motivácia pre boj, v jednotkách rovnako existovali značné politické rozpory a časť dôstojníkov nemala u mužstva prirodzenú autoritu. Ete aj postoj časti francúzskych orgánov k čs. vojsku bol akýsi čudný...

    obr.10136e obr.10136f
    Medzi čs. dobrovoľníkmi sa pripravovali na boj aj letci
    ( po "kliknutí" sa foto zväčší )

    Dňa 10. mája 1940 sa začalo nemecké ťaženie v západnej Európe. Zúfala situácia na fronte nútila francúzske velenie nasadzovať do bojov aj nevycvičené a nevybavené jednotky. Rýchly rozvrat spojeneckých síl na fronte si vyžiadal aj nasadenie čs. jednotiek do bojovej činnosti začiatkom júna 1940. Pre nízky úroveň výcviku a výzbroje však nebola divízia nasadená do boje ako celok. Prvé dva pešie pluky v rýchlosti boli doplnené a reorganizované na tzv. "Divíznu pechotu" so stavom 5200 mužov. Jej veliteľom bol gen. J. Znamenáček – Čihák. Ostatné útvary mali zostať v Agde.

    Francúzsky vojnový kríž 1940 Československý vojnový kríž 1939 Nakoniec boli obidva pluky aj tak nasadené na rôzne úseky a pridelené k rôznym divíziám - "na dohľad" od seba. Od 12. do 19. júna sa zúčastnili ústupových bojov pri riekach Marna, Grand Morin, Seina, Loira a Cher. Dňa 19. júna dostali od francúzskeho velenia rozkaz sa odpútať od nepriateľa začať sa presunovať na juh Francúzska.

    Francúzsko kapitulovalo 22. júna 1940. Celkové straty čs. vojska vo Francúzsku boli 1635 padlých, ranených a nezvestných. Aj keď bola situácia na fronte zúfalá, čs. vojaci sa v bojoch osvedčili – 132 z nich bolo za boje vyznamenaných Čs. vojnovým krížom 1939 a 109 medailami Za chrabrosť, 32 dostalo Francúzsky vojnový kríž 1940.

    Po podpise prímeria medzi Francúzskom a Nemeckom, evakuovalo britské námorníctvo na žiadosť Dr. E. Beneša tých vojakov 1. čs. divízie, ktorí chceli pokračovať v boji, z prístavov v južnom a západnom Francúzsku do Veľkej Británie. Do 26. júna 1940 sa podarilo evakuovať cca 5 000 osôb, z toho cca 1000 letcov z celkového počtu 13 614 osôb zaregistrovaných mobilizácii vo Francúzsku : viac >>>

    obr.10164c ...
    Evakuácia čs. dobrovoľníkov do Británie v lete 1940
    ( po "kliknutí" sa foto zväčší )

    Súčasťou čs. vojska vo Francúzsku boli aj čs. letci no predpokladané samostatné čs. letecké jednotky vo Francúzsku pre rýchly spád udalostí nevznikli - čs. letci preto slúžili ako stážisti vo francúzskych a poľských leteckých jednotkách. Prví čs. letci vo Francii odišli na front už 1. decembra 1939. Do bojov bolo na konci mája 1940 nasadených 91 čs. letcov - ostatní (695 osôb) boli rozmiestnení v čs. výcvikovom stredisku v Mérignacu a na rôznych výcvikových letectva základniach vo Francúzsku.

    ...
    Breguet - 691

    Po porážke Francúzska sa politické a vojenské vedenie čs. zahraničného odboja presunulo do Londýna, kde už v júni 1940 vzniklo dočasné štátne zriadenie ČSR : úrad prezidenta, čs. exilová vláda a Štátna rada československá. Dňa 21. júla uznala britská vláda dočasnú Československú vládu a na druhý deň Dr. E. Beneš vymenoval dočasnú vládu na čele s Msgr. J. Šrámkom. Funkciu ministra národnej obrany zastával div.gen. S. Ingr a štátnym tajomníkom MNO bol div.gen. R. Viest. Časť čs. emigrantov uviazla na území Sýrie a keď hrozila im deportácia do "protektorátu" tak prešli na územie Palestíny. Tam sa podariloz nich sformovať jadro čs. jednotky, ktorá sa preslávila najmä bojmi severnej Afrike : viac >>>

    Podrobnejšie informácie sú v publikácii Československý vojenský odboj vo Francúzsku ( 1939 - 1940 ) vo formáte PDF. Publikáciu pre nás napísal vojenský historik Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu Bratislava.

    ( administrátor použil foto a mapu z wikipedie )

    <<<  späť
    Vložené 24. 1. 2010 - Aktualizované 4. 6. 2016