Informácie z klu-
  bov v Trenčíne

  Klub výpočtovej
  techniky Trenčín

  Klub vojenských
  veteránov ( TN )

  Klub vojenských
  výsadkárov SR

  Klub filatelistov
  KF 52 - 19

  Klub priateľov
  Francúzska
  a Slovenska

Cisársky a kráľovský ( nem. Kaiserlicher und königlicher ) peší pluk č. 71 ( K.u.K. Infanterieregiment Nr. 71 ) bol vytvorený 1. feb. 1860 v Benátkach z častí radových peších plukov č. 8 ( Brno ), č. 12 ( Komárno ) a č. 54 ( Olomouc ), ktoré po predchádzajúcich úporných bojoch v severnom Taliansku boli značne zdecimované. Z Benátok sa veliteľstvo pluku sťahovalo postupne v rokoch 1860 -1864 do Padovy, Este a nakoniec do Petrovaradína. V súvislosti s hroziacou vojnou s Pruskom bol v polovici r. 1866 pluk premiestnený na Moravu a miestom jeho dislokácie sa stala Moravská Třebová. V prusko-rakúskej vojne (1866) zasiahol pluk do bojov pri obciach Tovačov, Dub, Rokytnice a Dluhonice na Morave, kde utrpel veľké ľudské a materiálne straty. Po uzatvorení prusko-rakúskeho mieru sa novými posádkami pluku stali český Terezín, juhomoravské Brno a Louka ( Klosterbruck ) pri Znojme. V roku 1878 sa pluk zúčastnil potlačení povstania v Bosne a neskoršie (1880 -1882) na okupácii Bosny a Hercegoviny.

V roku 1882 sa stálym sídlom veliteľstva 71. pešieho pluku, jeho dvoch poľných práporov, náhradného práporu a doplňovacieho veliteľstva až do vypuknutia 1. SV stal Trenčín. Mesto vybudovalo pre pluk nové "Fridrichove" kasárne. Pluk bol v mieri aj počas vojny doplňovaný regrútmi z troch vtedajších žúp - Trenčianskej, Oravskej a Turčianskej. Z hľadiska národnostného zloženia malo v roku 1914 asi 85 % kmeňového stavu mužstva pluku slovenský pôvod.

Plukovná hudba c.a k. 71. pešieho pluku

V čase pred vypuknutím 1. svetovej vojny tvoril Trenčiansku posádku 71. peší a honvédsky 15. peší pluk. 71. peší pluk mal za sebou už viac ako 50-ročnú existenciu a pohnuté osudy. Jeho vojenské úspechy a bojové zásluhy si vysoko cenil aj cisár František Jozef I., ktorý pluk považoval za jednu z najlepších jednotiek spoločnej cisárskej a kráľovskej armády.

Rovnošaty c.a.k. peších plukov z r. 1896

71. peší pluk v 1. svetovej vojne

Krátko po zverejnení cisárskeho manifestu sa v náhradnom prápore 71. pešieho pluku v Trenčíne sústredilo asi 8 000 záložníkov. Mnohí z nich vôbec netušili, že sa už nikdy domov nevrátia. Pri príležitosti odchodu 71. pešieho pluku na východný front sa 8. augusta uskutočnila poľná omša, ktorú slúžil poľný kurát pluku Dr. Jozef Tiso. Po príhovore plukovníka Tilzera zložilo 4 000 príslušníkov pluku slávnostnú prísahu vernosti uhorskej vlasti a poslušnosti panovníkovi. V prvých mesiacoch vojny nastúpilo k pluku postupne asi 16 000 vojakov.

radový vojak rotmajster-kadet dôstoj. zástupca

Blúza vojaka 71. pešieho pluku

praporčík nadporučík podplukovník

Na haličskom úseku východného frontu bol 71. peší pluk bol zaradený do zostavy 27. pešej brigády 14. pešej divízie V. zboru a začlenený do operačnej zostavy rakúsko-uhorskej 1. armády. Do bojovej činnosti zasiahol pluk prvýkrát 23. aug. 1914 v rámci rakúsko-uhorskej ofenzívy, ktorej cieľom bolo prekvapiť ešte nie celkom sústredené ruské vojská. Koncom augusta 1914 pluk bojoval pri Polichne, Krasniku, Rudniku a Ľubline, pričom stratil asi polovicu mužstva a viac ako polovicu veliteľského zboru. Musel byť stiahnutý z prvého sledu armády a doplnený prvými pochodovými prápormi ( tzv. maršbataliónmi ). Na jeseň 1914 sa pluk zúčastnil ústupových bojov za rieku San, v zime 1914 – 1915 ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Koncom januára 1915 bol pluk stiahnutý za frontovú líniu na odpočinok a doplnenie. Od jari 1915 do októbra 1916 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje v Haliči, za ktoré mu tri razy udelená najvyššia pochvala od hlavného veliteľa, arcikniežaťa Fridricha.

V novembri 1916 bola 14. pešia divízia presunutá na taliansky front. 71. peší pluk bol v jej zostave nasadený v priestore Gorice ( nem. Görz, tal. Gorizia ), konkrétne na rieke Soča pri Vertojbe, na strednom ( sočskom ) úseku frontu, v zostave rakúsko-uhorskej 5. armády. Od začiatku nasadenia na talianskom fronte musel pluk odolávať útokom jednotiek talianskej 3. armády, a to za cenu značných strát. V nasledujúcej alpskej zime na prelome rokov 1916 – 1917 sa bojová činnosť oboch nepriateľských zoskupení obmedzila na pozičnú vojnu, avšak na jar roku 1917 znovu prepukli intenzívne boje, ktoré vyčerpali vojská obidvoch bojujúcich strán. Pluk bol v tom čase stiahnutý z frontovej línie, kde po krátkom odpočinku a doplnení čerstvými silami sa zúčastnil na jeseň 1917 veľkej nemecko-rakúskej ofenzívy proti talianskej 3. armáde. 71. peší pluk útočil v zostave Sočskej armády. Jeho jednotky boli nasadené na zvlášť exponovanom úseku Ponte di Piave. Pluku sa podarilo prepraviť na druhý breh Piavy, prekonať 3 obranné pásma protivníka a postúpiť až k Martini. Počas bojov zajal 1 200 talianskych vojakov. Ofenzíva sa však za osem dní skončila neúspechom. Ľudská krv, ktorá počas ofenzívy sfarbila prudké vody Piavy, bola v nemalej miere slovenského pôvodu. Obrovské straty na životoch vyvolali v radoch najmä prostých vojakov vlnu nespokojnosti a značne otriasli ich bojovou morálkou, čo sa o.i. prejavilo aj vzburou navrátilcov v náhradnom prápore pluku v Kragujevaci.

71. peší pluk na fronte

Koncom júna 1918 zaujal pluk znova obranu na rieke Piava, v ktorej zostal až do poslednej ofenzívy talianskej armády koncom októbra 1918. Do zajatia padli tisíce vojakov rakúsko -uhorskej armády, medzi nimi aj príslušníci 71. pešieho pluku. Zhruba 1/3 jeho zajatých príslušníkov vstúpila do česko-slovenského legionárskeho vojska v Taliansku.

Úplný krach ofenzív Nemecka a Rakúsko-Uhorska na frontoch vo Francúzsku a v severnom Taliansku v roku 1918 znamenal koniec ich nádejam na víťazstvo vo vojne. Začiatok ofenzívy dohodových mocností na talianskom fronte 24. októbra 1918 predstavoval koniec existencie rakúsko-uhorskej armády, počas nej padla do talianskeho zajatia asi tretina príslušníkov 71. pešieho pluku. Kapituláciou centrálnych mocností v novembri 1918 sa skončila 1. svetová vojna, nazvaná jej súčasníkmi ako "Veľká vojna“.

Zajatci zo 71. pešieho pluku v Rusku

Osudy pluku po prvej a druhej svetovej vojne

Po vytvorení Česko-Slovenska pluk obnovil svoju činnosť v Trenčíne a stal sa súčasťou formujúcej sa brannej moci nového štátu už v decembri 1918. Na jar roku 1919 sa už zreorganizovaný 71. peší pluk zúčastnil bojov proti maďarským boľševikom na južnom Slovensku v okolí Lučenca. V rámci reorganizácie a unifikácie česko-slovenskej brannej moci bol pluk s platnosťou od 1. januára 1920 prečíslovaný na peší pluk č. 17, ktorý zostal aj naďalej dislokovaný v posádke Trenčín. Veliteľstvo s 1. a 2. práporom a náhradným práporom bolo v rokoch 1921 – 1938 umiestnené v Štefánikových kasárňach ( dnes kasárne SNP ) v Trenčíne.

Po rozbití Česko-slovenska 15. 3. 1939 bol 17. peší pluk zrušený a niektoré jeho časti boli včlenené do vznikajúcej armády Slovenského štátu. V máji 1945 bol pluk obnovený v Žiline, v októbri prečíslovaný na 39. peší pluk a začiatkom roka 1946 reorganizovaný na peší prápor v zostave 4. rýchlej divízie v Žiline, ktorá bola zrušená 1.10.1949.

Spracované s využitím článkov P. Turzu a Dr. P. Švandu, CSc.

Podrobne popisuje históriu 71. pešieho pluku trenčan Ing. arch. Š. Androvič v sérii článkov „Z vojenských dejín Trenčína“ ( časť 63 – 110 ) a Trenčianske noviny, XXXV ( 1994 ), č. 17 –52 a XXXVI ( 1995 ), č. 1 –15.

<<<späť