![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
( modrý text je aj prepínačom na viac informácií ) Po Mníchovskom diktáte a prvej viedenskej arbitráži musela prvá Československá republika "odstúpiť" svojim trom susedom územia o rozlohe 41 098 štvorcových kilometrov s viac ako 4,8 miliónmi obyvateľmi, z ktorých bolo asi 1,3 milióna Čechov a Slovákov. Na území o rozlohe necelých sto tisíc štvorcových kilometroch, ktoré vtedy už druhej Česko-Slovenskej republike zostalo, žilo niečo cez 9 miliónov Čechov, Slovákov a Rusínov, 348 tisíc Nemcov a 92 tisíc Maďarov. Podrobnejšie informácie sú tu >>> Oklieštenej druhej Česko-Slovenskej republike zostal iba úzky pozdĺžny pruh územia Čiech, Moravy, Slovenska a Podkarpatskej Rusi o dĺžke asi 900 a šírke necelých 100 kilometrov. Jej národné hospodárstvo bolo vážne oslabené stratou jednej tretiny priemyslovej kapacity, takmer stratou celého hnedouhoľného priemyslu a polovicou revírov s ťažbou čierneho uhlia. Hlavné železničné trasy na jej území boli prerušené klinmi nemeckého a maďarského územia. Územie druhej republiky sa už nedalo vojensky ubrániť, čo využilo Poľsko a viedenskými arbitrážami aj naďalej neuspokojené Maďarsko. Podrobnejšie informácie sú tu >>> ![]() Mapka Československa do Mníchovskej zmluvy v roku 1938. ( mapka sa po "kliknutí" zväčší ) Pomníchovský politický systém v druhej ČSR sa začal rozpadať. Mnohí čs. politici, do tej doby vystupujúci ako stúpenci demokracie, sa začali radikalizovať a prikláňať sa k prívržencom nacizmu. Znížili sa možnosti pôsobenia vlasteneckých síl, snažiacich sa udržať nezávislosť a celistvosť štátu a najmä aspoň časť demokratických slobôd. Po uznaní autonómie Slovenska získali na jeho území moc sily, ktoré sa Hitler rozhodol využiť k úplnej demontáži aj druhej čs. republiky a úplne ovládnuť celý pôvodný priestor prvej ČSR. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>> ![]() Mapka území odstúpených Nemecku (1), Maďarsku (2) a Poľsku (4) po Mníchovskej zmluve a nasledujúcej Viedenskej arbitráži. ( mapka sa po "kliknutí" zväčší ) Predsedom slovenskej autonómnej vlády sa stal kňaz Jozef Tiso. Adolf Hitler po prísľube v Mníchove, že po odstúpení pohraničia Nemecku už nebude mať ďalšie požiadavky voči druhej ČSR, sa rozhodol využiť „národnostný problém“ Slovákov. Na rokovaní v Berlíne s Jozefom Tisom ho 13. marca 1939 presvedčil o potrebe "okamžitého vyhlásenia" samostatnosti pre Slovensko, lebo v opačnom prípade by mohlo krajinu obsadiť Maďarsko, ktorého vojská v tej dobe už obsadzovali Podkarpatskú Rus. Práve preto 14. marca 1939 schválil slovenský snem osamostatnenie Slovenska. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>> ![]() ![]() Hitler "rokoval" postupne s Tisom a potom s čs. prezidentom Háchom ( po kliknutí sa foto zväčšia ) Na základe vývoja situácie Hitler pozval na 14. marca do Berlína E. Háchu, prezidenta Česko-slovenska, ktorému 15. marca až krátko po polnoci oznámil, že vydal nemeckej armáde rozkaz na obsadenie pripojenie českých zemí k Nemecku. V ranných hodinách 15. marca 1939 vstúpili Nemci na pražský hrad za ďalších 10 hodín tam prišiel aj A. Hitler, ktorý už vydal 16. marca výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava. Druhá republika Československá zanikla po necelom pol roku jej existencie. Hitler rozbil ČSR, české zeme pripojil k Nemeckej ríši a "samostatné" Slovensko sa stalo jeho vazalským štátom. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>> Maďarsko, neuspokojené s územnými ziskami ani po viedenských arbitrážach, rozhodlo sa využiť situáciu po vzniku Slovenského štátu a nasledujúcom rozpade Čs. armády. Dňa 23. marca 1939 vpadli maďarské vojská na východné Slovensko s cieľom vytvoriť spoločnú hranicu s Poľskom a okupovať čo najväčšie územie vznikajúceho Slovenského štátu. Konflikt sa skončil zastavením bojov 31. marca 1939. Maďari okupovali časť východu krajiny, avšak prieniku do väčšej hĺbky na územie Slovenska boli nútení sa vzdať. Obranné boje na východe Slovenska vošli do histórie pod názvom "Malá vojna". Podrobnejšie externé informácie sú tu >>> 14. marec 1939 - vznik Slovenského štátu ( Video je prevzaté z YouTube ) So zánikom Česko-slovenska sa časť jeho občanov rozhodla aktívne bojovať proti nacistom. Na území „protektorátu“ aj Slovenského štátu vznikli už v marci 1939 prvé odbojové skupiny a časť čs. občanov sa rozhodla odísť bojovať proti nacistom v zahraničí. Cieľom bolo Poľsko, cez ktoré viedli cesty do Francúzska a Británie, kde sa formovali podmienky na čs. zahraničný odboj. Po napadnutí Poľska viedla hlavná cesta z „protektorátu“ do Francúzska priamo cez Slovensko. Na moravsko-slovenskom pohraničí vznikli prvé odbojové skupiny, umožňujúce emigrantom prechod cez hranice na Slovensko a cez jeho územie až na hranice s Maďarskom. Francúzske veľvyslanectvo v Maďarsku im potom pripravilo cestu cez Juhosláviu do Francúzska. Podrobnejšie informácie sú tu >>> Súvisiace externé informácie : Predchádzajúca informácia : 70. výročie rozbitia Česko-Slovenskej republiky <<< späť na hlavnú stránku |