|
|
( informácia bude ešte rozšírená ) V dňoch od 22. septembra do 2. októbra 2017 sa uskutočnila púť Československej obce legionárskej do Talianska s cieľom navštíviť zajatecké tábory Padula, Santa Maria Capua Vetere a Sulmona, kde boli sústredení počas 1. svetovej vojny rakúsko-uhorskí zajatci, medzi nimi aj desaťtisíce Čechov aj Slovákov. Taktiež bol pri tejto príležitosti odhalený pomník v Solbiate Olona a pamätná tabuľa v Sulmone. V Santa Maria Capua Vetere pri Neapole bola starostovi obce odovzdaná pamätná tabuľa, ktorá by mala byť odhalená v roku 2018. Súvisiace informácie sú tu : otvoriť >>> 
Arco Na niektorých týchto akciách sa zúčastnili aj česká veľvyslankyňa v Taliansku Hana Hubáčková, slovenský veľvyslanec v Ríme Ján Šoth a zástupca Nadácie Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, Ferdinand Vrábel. Treba oceniť výdatnú aj pomoc asistenta českej ambasádorky Jozefa Špánika, ktorý výpravu sprevádzal, ako aj pomoc asistentky slovenského veľvyslanca pani Ľubice Šalvatovej - Baiocchi. 
Foligno V miestach bojov, pri pomníkoch a hroboch Čechov a Slovákov sa uskutočnili viaceré pietne akty napríklad v Roverete, Arku, na kóte 703 – Doss Alto, Foligne, Perugii atď. Pietne akty sa konali aj na poľskom cintoríne z druhej svetovej vojny v Monte Cassine a na britskom vojnovom cintoríne tiež z toho obdobia v Assisi. 
Kóta Doss Alto V Ríme sa v spolupráci oboch veľvyslanectiev uskutočnilo aj uvedenie knihy ruského a neskôr aj francúzskeho legionára, starodružiníka Vladimíra Vaňka Moje válečná odyssea. Na slávnosti sa zúčastnila aj jeho dcéra Míra B. Vaněk Shejbal (*1939) zo Švédska. Vaněk ( 1895 - 1965 ), ktorý žil po februári 1948 v Taliansku, je pochovaný na cintoríne v Ríme a pri jeho hrobe sa pri tejto príležitosti uskutočnil tiež pietny akt. 
Rím V talianskej metropole, neďaleko miesta prísahy Talianskych légií 24. mája 1918, položila výprava v blízkosti Múzea talianskych ozbrojených síl a pomníka kráľa Viktora Emanuela II., zjednotiteľa Talianska, pri mieste, ktoré je známe aj pod názvom Oltár vlasti, kyticu k tabuli pripomínajúcej túto významnú udalosť, kedy prevzal bojovú zástavu pre útvar čs. dobrovoľníkov Milan Rastislav Štefánik z rúk talianskeho premiéra Vittoria Emanuela Orlanda. 
Arco Účastník tejto slávnosti, spomínaný ruský a francúzsky legionár Vladimír Vaněk slávnosť vo svojej knihe opísal slovami: „A onen slavný den svěcení československého praporu, na jaře 1918, před pomníkem Viktora Emanuela, vystoupil [Štefánik – pozn. F. V.] pevným krokem na estrádu. A ta jeho řeč! Ani jedno oko nezůstalo suchým. Náměstí zachvělo se provoláním slávy a oči vojáků leskly se tak zvláštním leskem. Orlando sám zaslzel a otíral si obličej kapesníkem paní Brázdové.“ Česi spievali aj slovenskú hymnu v Sulmone 30.9.2017 Video je prevzaté z YouTube Poznámka : Amelie Posse Brázdová bola Švédka, ktorá sa vydala za českého maliara a výtvarníka Oskara Brázdu. Žili v Taliansku a po vstupe krajiny do vojny boli obaja internovaní na Sardínii. Po uvoľnení z internácie sa zapojili do československého odboja v Taliansku. 
Slovenské zástavy boli vidieť na všetkých miestach stretnutia ( foto sa po kliknutí zväčší ) Takmer rovnaké informácie o púti "Po stopách M. R. Štefánika a čs. dobrovoľníkov v Taliansku" bol zverejnený na stránke Nadácie M. R. Štefánika a na stránke Nové slovo. Na ich obsah zareagoval pán Viliam Jablonický listami adresovanými slovenskému veľvyslancovi v Ríme, asistentke slovenského veľvyslanca pani Ľubice Šalvatovej Bianocchi a mne nasledujúcim spôsobom : Pán slovenský veľvyslanec v Ríme JUDr. Ján Šoth, zástupca Nadácie Milana Rastislava Štefánika v Bratislave PhDr. Ferdinand Vrábel a asistentka slovenského veľvyslanca pani Ľubice Šalvatovej Bianocchi. Prečo tam nikde nebola aj dnešná slovenská vlajka, popri výlučne dnešnej českej, hoci bývalej československej, minimálne z úcty k Štefánikovi a ďalším slovenským hérosom a ich obetiam ? Viliam Jablonický
Ad : Musíme dementovať zlomyseľný útok neinformovaného a „nestranného“ pozorovateľa médií Viliama Jablonického, ktorý – hoci sa na akcii nezúčastnil a ani si od žiadneho účastníka nevyžiadal informácie, rozoslal na viacero miest – ministerstvu zahraničných vecí SR, ambasádam, NR SR, prezidentovi atď. a aj médiám svoju „fundovanú“ kritiku, že vraj tam na „uctenie si Štefánika a slovenských hérosov“ nikde neviala slovenská zástava. 
Slovenské zástavy boli vidieť pri pamätných tabuliach, ako aj na pozývacich plagátoch a slovenské trikolóry na všetkých vencoch slovenskej delegácie ( foto sa po kliknutí zväčší ) Ako dôkaz jeho hlbokého omylu, ktorým sa ako profesionál predviedol úplne neprofesionálne, pridávame ešte niekoľko fotografií z Sobiate Olona, zo Sulmony, Giulianovy a ďalších navštívených talianskych miest. Na Slovensku je to, bohužiaľ, často tak, že nesvedomití kritici práce iných sa vždy rýchlo nájdu, ale sami nepriložia ruky k dielu... Naše súvisiace informácie : <<< späť na hlavnú stránku. |