Japonsko aj po kapitulácii Nemecka 8.mája 1945 pokračovalo vo vojne proti Spojencom. Ešte pred ukončením bojov v Európe, na februárovej konferencii na Jalte, prijala vláda Sovietskeho zväzu (ZSSR) záväzok, že v záujme rýchleho skončenia druhej svetovej vojny, vstúpi do vojny proti Japonsku 2 až 3 mesiace po ukončení vojny v Európe. Celková situácia Japonska sa v tej dobe neustále zhoršovala v dôsledku porážok, ktoré japonským ozbrojeným silám spôsobovali najmä ozbrojené sily USA v Pacifiku. Postupne dobýjali strategicky významné ostrovy a systematicky sa približovali k Japonsku. Dobytím ostrova Iwodžima získala armáda USA nové strategické letisko pre svoje diaľkové bombardéry, ktoré mohli z neho vykonávať nálety na japonské ostrovy.

Ivodžimu využilo letectvo armády USA už 25. februára keď 170 bombardérov B-24 podniklo do tej doby najťažší nálet na Tokio. Na mesto dopadlo celkom 1 600 ton zápalných bômb, ktoré zničili 28 000 domov. Mohutný nálet 279 lietadiel na Tokio uskutočnila letectvo armády USA aj 10. marca. Bol skúškou novej bombardovacej taktiky, ktorá mala namiesto vojensky dôležitých objektov ničiť celé robotnícke štvrte mesta, vystavané z ľahkého a horľavého materiálu. Ničivý nálet mal aj hlboký účinok na morálku obyvateľov Tókija. Novú taktiku velenie USA schválilo a rozhodlo ju použiť aj na mesta Nagoja, Osaka a Kóbe. USA plánovalo zničiť 33 japonských miest a prinútiť tak Japonsko kapitulovať aj bez potreby vylodenia pozemných síl USA na materské ostrovy Japonska.

Dobytím ostrova Iwodžima získali USA strategické letisko

Napriek tomu pozemné armády Japonska mali ešte stále niekoľko miliónov ľudí a ani zdroje pre ich doplňovanie neboli ešte celkom vyčerpané. Japonsko totiž stále okupovalo a hospodársky využívalo rozsiahle územia v Mandžusku, v Číne aj v Kóreji. Aj to zrejme motivovalo rozhodnutie japonskej vlády, ovplyvňovanej militaristami, odmietnuť výzvu vlád USA, Veľkej Británie a Číny z 27. júna 1945, aby Japonsko kapitulovalo. Jeho vládu neodradilo ani ťažké bombardovanie japonských miest letectvom USA, ani vysoko dlhodobá námorná blokáda japonských ostrovov.

Na konferencii v Postupime predstavitelia "veľkej trojky" vyzvali 26. júla 1945 Japonsko k okamžitej a bezpodmienečnej kapitulácii, pokiaľ nechce čeliť úplnej deštrukcii. V tej dobe v USA už uskutočnili úspešný výbuch atómovej bomby s ekvivalentom 20 000 ton trinitrotoulenu. V rovnakej dobe japonská vláda začala hľadať cesty k ukončeniu vojny, o ktorej vedela že ju prehrá. Jej armáda však o tom presvedčená nebola a predpokladala, že bude treba vybojovať záverečnú bitku, aby sa zachovala česť národa a jeho ozbrojených síl. Skutočnosť, že Spojenci pre prípad kapitulácie nedávali žiadnu záruku zachovania cisára a cisárskeho systému situáciu iba skomplikovala. 28. júla najvyššie japonské velenie odpovedalo na Postupimskú deklaráciu tak nešťastným prehlásením, ktoré na prvý pohľad požiadavky Spojencov pohŕdavo odmietalo.

Atómové bombardovanie dvoch japonských miest a operácie
ozbrojených síl ZSSR v Ázii prinútili Japonsko kapitulovať

Politické a vojenské velenie USA po mimoriadne vysokých stratách pri dobýjaní ostrova Okinava sa rozhodli nasadiť proti fanatickému odporu japonských vojsk svoje dve nové atómové bomby. Politické vedenie USA bolo presvedčené, že použitie týchto ničivých zbraní v Japonsku posilní aj jej pozície pri rokovaniach zo ZSSR o povojnovom usporiadaní sveta. Prvú bombu (Little Boy) zvrhli 6. augusta 1945 na japonské mesto Hirošima. Jej výbuch zničil 3/4 mesta, okamžite zabil 78 000 jeho obyvateľov a tisíce ďalších odsúdil na pomalé zomieranie. Druhú bombu (Fat Man) USA zvrhli 9. augusta na mesto Nagasaki. Zničila 2/5 mesta zabila viac ako 35 000 ľudí. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>> 

ZSSR v zmysle svojho záväzku zrušil ešte pred postupimskou konferenciou v apríli 1945 "zmluvu o neutralite" s Japonskom a 8. augusta 1945 mu vypovedal vojnu. Z Európy presunuté vojská Červenej armády posilnili sovietske ozbrojené sily na Ďalekom východe a spoločne s jednotkami Mongolska už na druhý deň začali mohutné útočné operácie v Mandžusku, v ktorom sa japonské vojská iba za týždeň ocitli na pokraji porážky. Sovietske jednotky prekročili pohorie Veľký Chingan aj púšť Gobi a dobyli Chsin-king, Mukden, Džehol a Kalgan. Ozbrojené sily ČA, postupujúce od morských provincií ZSSR, obsadili j.v. Mandžusko a potom sa vylodili aj na južnom Sachaline. Japonci v Manžusku kapitulovali 19. augusta v Chabarovsku. Ozbrojené sily ZSSR oslobodili rozsiahle územia v severovýchodnej Číne, v severnej Kórei, na južnom Sachaline aj na Kurilských ostrovoch, v tej dobe okupovaných Japonskom. Podrobnejšie externé informácie sú tu : otvoriť >>> 

Vo vzniknutej situácii si japonský cisár Hirohito vynútil od najvyššieho vojenského velenia súhlas na uzavretie prímeria prijatím podmienok USA, Veľkej Británia a Sovietskeho zväzu na bezpodmienečnú kapituláciu Japonska. Keď cisár Hirohito označil skončenie vojny za "jedinú možnosť ako obnoviť mier a uchrániť japonský národ pred strašným osudom" vytvoril svojim príhovorom v rozhlase aj podmienky k podpisu kapitulácie novou japonskou vládou.

Druhá svetová vojna v Pacifiku aj na Ďalekom východe sa skončila podpísaním protokolu o kapitulácii Japonského cisárstva 2. septembra 1945 na bojovej lodi Missouri námorných síl USA, kotviacej v Tonkinskom zálive. Aj keď japonské posádky a jednotky v Indickom aj v Tichom oceáne a na ázijskom kontinente kapitulovali postupne až do 16. novembra 1945, ich odzbrojovanie trvalo až do jari 1946. Podpisom kapitulácie Japonska dňa 2. septembra 1945 sa formálne skončila aj druhá svetová vojna. USA okupovali japonské ostrovy a rozhodli sa potrestať japonských vojnových zločincov. Podrobnejšie informácie sú tu : >>>

Súvisiace informácie :